Konope je skvelá rastlina, ktorá má neuveriteľné množstvo využití. Medzinajobľúbenejšie spôsoby použitia patria farmaceutické výrobky, plasty, krmivo pre zvieratá a papierenský materiál. Konopné vlákno sa dá použiť nielen na výrobu najrôznejších výrobkov od oblečenia cez papier až po betónové tehly, ale rastliny konope majú aj mimoriadnu schopnosť odstraňovať cudzorodé látky a ťažké kovy z kontaminovanej pôdy prostredníctvom procesu nazývaného fytoremediácia.

Využitie konope na fytoremediáciu na dekontamináciu rádioaktívnej pôdy sa v súčasnosti stáva jednou z najdôležitejších oblastí vedeckého výskumu. Vtomto článku vám poskytneme podrobný prehľad o tom,ako konope pomáha dekontaminovať pôdu.

Ako sa konope stalo hrdinom Černobyľu?

Už takmer dvadsať rokov pomáha konope pestované v okolí opustenej jadrovej elektrárne Černobyľ v meste Pripiať na Ukrajine znižovať úroveň toxicity pôdy. Po jadrovej havárii sa toxické látky dostali do oblasti prostredníctvom kráv a iných hospodárskych zvierat, ktoré sa pásli na okolitých rastlinách. S cieľom vyčistiť oblasť od toxických látok a zabrániť ďalšiemu šíreniu rádioaktívneho žiarenia bolivysadené rôzne druhy hyperakumulátorov, najmä konope.

Rastliny vhodné na fytoremediáciu

Fytoremediácia je veľmi jednoduchý a lacný spôsob dekontaminácie kontaminovaných miest. Niektoré rastliny, ktoré sú známe akohyperakumulátory, sú schopnéabsorbovať kovy a iné toxické látky z pôdy prostredníctvom svojich koreňov a môžu tiež rozkladať alebo neutralizovať niektoré znečisťujúce látky. V Černobyle sa použili rôzne rastliny, ktoré majú schopnosť absorbovať špecifické kontaminanty, napríklad kapusta, kukurica a nedávno aj slnečnica a konope. Konope sa považuje za jednu z najlepších rastlín používaných na fytoremediáciu, najmä pre jeho vynikajúcu odolnosť voči ťažkým kovom.

Prečo je konope vhodné na dekontamináciu pôdy?

Konope je ideálnou rastlinou na bioremediáciu, pretožerastie veľmi rýchlo, zakoreňuje hlboko do pôdy a nemá negatívny vplyv na prítomné znečisťujúce látky.

Konope dokáže absorbovať veľké množstvo kadmia bez akéhokoľvek negatívneho vplyvu na samotnú rastlinu. Konope sa vyznačuje tým, že jeveľmi odolné voči väčšine znečisťujúcich látok, ktoré mu nebránia v raste ani ho neudržiavajú v dobrej kondícii. Konope má tiež úžasné liečivé schopnosti, a preto dokáže zničiť jadrový odpad.

Kde sa konope používa na fytoremediáciu?

Taliansko

Vroku 2008 istý taliansky farmár zistil, že jeho pôda je kontaminovaná dioxínom, toxickou chemikáliou, ktorá unikla z neďalekej oceliarne. V snahe zachrániť svoju pôdu ho napadlo použiť konope ako fytoremediačnú rastlinu na odstránenie toxických chemikálií z pôdy.

Ďalším miestom jeApúlia v Taliansku, kde sa priemyselné konope vo veľkom využíva na dekontamináciu niektorých z najviac kontaminovaných pôd v Európe. Najväčší oceliarsky závod svojho druhu v Európe s názvom Ilva už desaťročiakontaminuje miestnu pôdu, rastliny, zvieratá a obyvateľov svojimi toxickými emisiami. V snahe dekontaminovať pôdu tam poľnohospodári vysadili tisíce rastlín konope.

Japonsko

Pokatastrofálnych environmentálnych škodách spôsob enýchhaváriou jadrovej elektrárne vo Fukušime začalo Japonsko uvažovať o využití konope ako prostriedku na odstránenie škôd spôsobených touto katastrofou. Podľa zákona o regulácii konope sa však konope môže v Japonskupestovať len na základe licencie, ktorú je navyše veľmi ťažké získať.

Použitie konope na dekontamináciu pôdy je prelomové

Konope by mohlo byť prínosom pre státisíce miest na celom svete. Má totiž potenciál pomôcť vyčistiť a zlepšiť životné prostredie. Jedným z mnohých dôvodov, prečo by mala byť konopa legalizovaná, je práve ochrana životného prostredia prostredníctvom pestovania tejto rastliny. Konope by mohlo byť prospešné pre státisíce miest na celom svete ako účinný a cenný nástroj na nápravu škôd na životnom prostredí spôsobených ľuďmi.

Zaujal vás tento článok? Na našom blogu nájdete množstvo ďalších informácií. Pozrite si napríklad sekciu pestovanie, kde si môžete vybrať z množstva článkov o tom, ako správne pestovať rastliny konope.

Autor: Mária Štefániková, PhD.