Konope a duševné zdravie: príčina alebo liek?
- Zach Walsh trávia veľa času skúmaním súvislostí medzi užívaním kanabisu, duševným zdravím a závislosťou
- "Všetky lieky majú svoje riziká aj svoje prínosy. Lenže konope má stále to stigma." Zach Walsh
V Kanade, kde sa pomaly, ale isto schyľuje k legalizácii konope, vzrastá záujem o jeho lekárske využitie, a to predovšetkým v oblasti duševných chorôb. Možno aj preto, že ide o problém, ktorý postihuje každého piateho Kanaďana.
Užívajú ľudia s duševnou chorobou konope preto, aby im uľavilo od príznakov, alebo ho užívajú práve preto, že nejakú duševnou chorobou trpí?
Realita je taká, že okrem tabaku a alkoholu je konope tou najbežnejšou psychoaktívnou látkou, ktorú užíva široká verejnosť a je preto nevyhnutné, že prípadné prekrývania konope a duševných chorôb povedie k nárastu otázok pre doktorov.
A napriek tomu väčšina pacientov zdieľa podobnú skúsenosť: Keď sa doktora opýtajú na to, či by im prípadné užívanie kanabisu nemohlo pomôcť s ich duševnou chorobou, je táto otázka zvyčajne rýchlo zmetená zo stola. Konope si nesie stigma zakázané drogy a bude trvať ešte dlho, než sa ho zbaví. A preto, keď príde na konope a liečbu duševných chorôb, nájdu sa ľudia, ktorí túto situáciu prirovnávajú k hádanke o sliepke a vajci. Užívajú ľudia s duševnou chorobou konope preto, aby im uľavilo od príznakov, alebo ho užívajú práve preto, že nejakú duševnou chorobou trpí?
Pretože výskum tejto oblasti je minimálny a doktori sú často nerozdielne, informácie sú neoficiálne a sú získavané hlavne zo svedectva chorých ľudí.
Torontský fotograf a aktivista Andy Lee užíva kanabis spoločne s terapiou rozprávaním na liečbu depresie a úzkosti. Na túto kombináciu prišiel potom, čo vyskúšal antidepresíva a zistil, že mu nepomáhajú.
Jeho doktor mu jasne naznačil, že je proti tomu, aby sa duševné choroby liečili kanabisom a tak sa Lee rozhodol vyhľadať iného doktora, ktorý s predpísaním nemal problém. "Viem, že je to naliehavú tému a tabu, ale ma to pomohlo," hovorí.
Lee sa teraz angažuje v obhajobe konope a duševného zdravia.
"Viem, že to je háklivá téma, ale ma to pomohlo." - Andy Lee o liečbe depresie kanabisom
Aj napriek tomu, že objavil liečbu, ktorá mu pomáha, priznáva, že existujú určite riziká, keď sa konope užíva v nadmernom množstve. "Je to liečivá rastlina, ale nemala by sa zneužívať a považovať za samozrejmosť," hovorí. "Je to ako s antibiotikami, čím viac si na ne telo zvykne, tým menej pozitívneho vplyvu mu prináša."
Claire Gabereauová súhlasí. Vancouverská kostýmová návrhárka fajčila konope dlhé roky. Keď jej bola diagnostikovaná depresia a hraničná porucha osobnosti, doktor ju pred užívaním kanabisu dôrazne varoval. Jej psychiater bol však viac otvorený a nikdy ju za jej návyky nekritizoval. Problém nastal vo chvíli, keď ďalšie vyšetrenie ukázalo, že trpí poruchou užívanie látok. Rozhodla nezačať užívať antidepresíva a zostať triezva.
"Nepáčilo sa mi, že môj psychiater hovoril niečo ako" triezvosť pre vás môže byť dobrá, tu máte kopu liekov, "" komentuje Gabereauová.
Sú to tri mesiace, čo Gabereauová zmenila svoje návyky a jej depresie aj úzkosti začali ustupovať. "Nechcem sa vrátiť k tomu, že by som zase tak moc fajčila, pretože by som určite bola paranoidné a mala úzkosti," hovorí." Konope určite môže byť využívané ako nástroj a liek, ale pretože som toho zneužívala príliš dlho, už pre mňa stratilo svoju hodnotu a význam."
Neoceniteľný výskum z Izraela
Väčšina vedcov sa zhodne na tom, že zlúčeniny, nachádzajúce sa v konope, ktoré sú známe pod názvom kanabinoidy, majú jasný vplyv na biológiu človeka. Pokiaľ ide o výskumy, ktoré sa zaoberajú tým, akú úlohu môže hrať konope v oblasti liečby duševných chorôb, nachádza sa tu ešte stále veľké množstvo medzier. A to hlavne v Spojených štátoch, kde je výskum utlmený pozíciou konope, ktoré je označované za narkotikum 1. triedy.
Shaul Lev-Ran je telavivský psychiater, špecializujúca sa na závislosti. Zameriava sa na psychiatrickej aspekty užívania kanabisu a na spojitosť medzi bolesťou, duševnými poruchami a rizikom závislosti.
Pravidelne lieči pacientov ako s duševnými poruchami, ako aj s poruchami užívania kanabisu. Keď sa v Spojených štátoch a Kanade začala meniť legislatíva a regulácia, obklopujúce konope, začal sa prepojení medzi duševným zdravím a konope venovať ešte hlbšie.
Aj cez oblasť jeho odborných vedomostí však Lev-Ran priznáva, že pokiaľ ide o teóriu o sliepke a vajci, čo bolo skôr, či duševné ochorenie alebo závislosť na konope, nedošiel k jednoznačnému záveru. "Je to komplikované, existuje veľké množstvo metodických problémov, ktoré maria našu snahu, získať čo najrozumnejšie výsledky na naše otázky," hovorí.
V roku 2013 Lev-Ran vykonal výskum prostredníctvom Centra pre závislosti a duševné zdravie (CAMH) v Toronte. Táto štúdia používala korpusová údaje zhromaždené Národným inštitútom pre zneužívanie alkoholu a alkoholizmus (NIAAA) a bola prierezovou štúdií viac ako 43 000 ľudí, najväčší epidemiologickú štúdií duševných porúch a zneužívania látok. Lev-Ran zistil, že u ľudí s duševnou poruchou je viac ako sedemkrát vyššia pravdepodobnosť toho, že budú užívať konope každý týždeň, než u tých bez choroby.
Ešte konkrétnejšie, štúdia skúmala rozdiely v hodnotách užívania a využívania kanabisu medzi ľuďmi s duševnými chorobami a tými, ktorí chorí neboli. Výskum bol založený na množstve duševných chorôb a ich typoch a intenzite konzumácia konope. A práve vyčíslenie konzumovaného množstva považuje Lev-Ran za ťažké. Na rozdiel od alkoholu nie je dávkovanie konope štandardizované.
"Lev-Ran zistil, že u ľudí s duševnou poruchou je viac ako sedemkrát vyššia pravdepodobnosť toho, že budú užívať konope každý týždeň, než u tých bez choroby."
"Môžeme sa baviť o frekvencii a môžeme sa baviť o dávkovaní, ale ani jedno nie je štandardizované," vysvetľuje. "Keď vyfajčím dva jointy denne, ktoré majú nízky obsah THC, je to jedna vec. Ale keď vyfajčím skunk alebo joint s vysokým obsahom THC a veľký joint, ktorý nie je namiešaný s tabakom, môže sa zdať, že je to podobné, ale nie je, je v tom veľký rozdiel. "
Nasledovala Lev-Ranova meta-analýza, ktorú zostavil z tisícov už existujúcich štúdií a prostredníctvom ktorej zistil, že ľudia, ktorí užívajú konope, sú náchylnejšie k tomu, aby sa u nich rozvinula depresie. Zároveň ale zistil, že v mnohých štúdiách, z ktorých bola meta-analýza zostavená, neboli brané do úvahy niektoré faktory, ako napríklad výchova v detstve a rodinná história zneužívania látok.
V roku 2016 Lev-Ran vykonal ďalší výskum, v ktorom sa zameriaval na ľudí, ktorí nikdy depresiou netrpeli, a to ako na užívateľov kanabisu, tak i na tých, ktorí konope nedostávali. Z výskumu vyplynulo, že užívatelia, ktorí depresiou nikdy netrpeli, sú vo väčšom ohrození, že duševnou poruchou trpieť začnú, než tí, ktorí konope nedostávali. Výskum tiež analyzoval dáta z Národného inštitútu pre zneužívanie alkoholu a alkoholizmu a tentoraz bolo sledovaných 34 000 jedincov, ktorí sa zúčastnili už v roku 2013.
Lev-Ran zistil, že bez ohľadu na pravidelnosť (alebo nepravidelnosť) užívania kanabisu, sa nepreukázal rozdiel medzi mierami depresie. Naopak, jedinci, ktorí trpeli depresiou, boli náchylnejšie na tom, aby začali užívať konope, na rozdiel od tých bez depresií.
"Môžeme povedať, že konope nie je moc škodlivé, ale zároveň ani veľmi nepomáha."- Shaul Lev-Ran
Ako ďalšie sa Lev-Ran zaoberal tým, či konope pomáha ľuďom s depresiou. Skúmal ľudí trpiacimi depresiami, a to ako tých, ktorí užívali kanabis, tak aj tých, ktorí ho nedostávali, a prišiel na to, že medzi oboma skupinami sú len nepatrné rozdiely. Je to záver, ktorý môže byť interpretovaný dvoma spôsobmi.
"Môžeme povedať, že konope nie je moc škodlivé, ale zároveň ani veľmi nepomáha," hovorí a zároveň poznamenáva, že tento záver vychádza iba z jednej štúdie. "Ale ukazuje to, ako pristupujeme k skúmaniu týchto otázok."
Výskum konope a jeho efektu na duševné choroby komplikuje fakt, že to nie je len jedna všeobecná látka. Existujú tisícky odrôd a každá rastlina obsahuje stovky chemických zlúčenín, ako sú napríklad karabinoidy a terpény.
"Je jasné, že nehovoríme o jednej konkrétnej zlúčenine," hovorí. "Takže hádzať všetkých užívateľov kanabisu do jedného vreca je až smiešne."
Výskum, týkajúce sa psychických porúch, ako bipolárnej poruchy alebo schizofrénie je jasnejšia. Konope je spúšťačom týchto chorôb a môže viesť aj k ich zhoršovaniu. Rizikom pre akúkoľvek chorobu či poruchu je však kombinácia predispozícií a vystavenie rizikovým faktorom. Ľuďom, ktorí majú dedičnú predispozíciu k schizofrénii a užívajú konope, sa najmä počas dospievania zvyšuje riziko vzniku duševné choroby.
PTSP razí cestu
Zach Walsh trávia veľa času skúmaním súvislostí medzi užívaním kanabisu, duševným zdravím a závislosťou. Ako docent psychológie na Univerzite Britskej Kolumbie dohliada na výskumné laboratórium, v ktorej sa skúma konope pre lekárske a "rekreačné" účely.
Walsh hovorí, že jediným spôsobom, ako naozaj zistiť, či sú duševné ochorenia spôsobená užívaním kanabisu, alebo to funguje naopak, je sledovanie ľudí už od útleho veku. To preto, že väčšina ľudí začína užívať konope zhruba v tom istom období, keď pociťujú aj prvé príznaky duševných chorôb - v strednom až neskorom období dospievania.
Walsh hovorí, že najväčší dôkaz jeho laboratória, ktorý potvrdzuje účinnosť konope, možno nájsť medzi pacientmi, trpiacimi posttraumatickú stresovú poruchou.
"Povedzme, že ste začali fajčiť v 14 a v 18 vám bola diagnostikovaná depresia. Je ťažké povedať, či ste sa cítili trošku v depresii a snažili sa to zahnať fajčením konope, "komentuje.
Lekárske štúdie môžu pomôcť odhaliť, či si ľudia, ktorí trpia duševnou chorobou, vedú lepšie, keď užívajú konope, alebo nie. Ale aj napriek tomu sú výskumníci ešte stále ďaleko od pochopenia všetkých súvislostí.
Welsh poukazuje na stigma konope, ktoré je stále nelegálne vo väčšine krajín, a na to, ako toto stigma ničí potenciálny pohľad na konope ako na naozajstný liek. Pretože je konope označené ako nelegálne látka, býva často spájané s kriminalitou, nie s úľavou od symptómov choroby. A ešte nejakú dobu bude trvať, než sa to zmení.
"Myslím, že by sa konope malo posudzovať zo všetkých strán," hovorí. "Všetky lieky majú svoje riziká aj svoje prínosy. Lenže konope má stále to stigma. Sme oveľa menej kritickí k liekom, ktoré sú vyrábané farmaceutickým priemyslom. "
Welsh hovorí, že najväčší dôkaz jeho laboratória, ktorý potvrdzuje účinnosť konope, možno nájsť medzi pacientmi, trpiacimi posttraumatickú stresovú poruchou. Konkrétne sa jedná o redukciu nočných môr. Platí to hlavne pre kanadské Ministerstvo vojnových veteránov (VAC) a pre Ministerstvo národnej obrany (DND), ktoré tiež znovu posudzujú už existujúce výskum o užívaní kanabisu na lekárske účely. VAC pokryje niektorým veteránom, ktorí trpia PTSP náklady na lekárske konope (maximálne 3 gramy na deň).
Vo vyhlásení pre Leafly VAT popísalo. "Keďže vieme, že je to stále len vznikajúce prax a oblasť štúdia, chceme vás uistiť, že špecifický smer nášho výskumu, na ktorom spolupracujeme s DND, bude mať len ten najlepší vplyv na posilnenie dôkazov o pozitívnych účinkoch konope na zdraví veteránov."
"Všetky lieky majú svoje riziká aj svoje prínosy. Lenže konope má stále to stigma. Sme oveľa menej kritickí k liekom, ktoré sú vyrábané farmaceutickým priemyslom. "- výskumník Zach Walsh
Walsh si myslí, že budúce štúdie sa viac zameria na úzkostné poruchy, ktoré sa v súčasnosti často liečia pomocou farmaceutických prípravkov, ako sú Valium, či Ativan.
"Je dôležité, aby sme sa pozreli aj na tieto lieky, tiež majú vedľajšie účinky," hovorí. "Môžu viesť k vzniku tolerancie a abstinenčných príznakov."
Ak sa pacient, trpiaci duševným ochorením alebo úzkosťou rozhodne pre liečbu kanabisom, Walsh zdôrazňuje dôležitosť sebapozorovania. Je to podobné, ako s antidepresívami, je potreba nájsť ten správny druh a množstvo. Metódou pokus-omyl tento proces môže trvať aj niekoľko mesiacov, ale sledovaním toho, ako na človeka jednotlivé druhy a dávky pôsobia, možno docieliť tých najlepších výsledkov. Pacient tak lepšie zistí, čo je pre neho účinné a čo nie.
"Dospelí ľudia by mali mať možnosť voľby," pokračuje. "Aj napriek tomu, že škodlivé účinky konope boli testované nespočetnekrát, prínosy nie. Myslím si, že dospelý človek by si mal sám vybrať, či sa chce liečiť pomocou konope, alebo nie.
Výsledky hovoria za všetko
Alexandra Charendoffová, obyvateľka Toronta, plne súhlasí, hoci ju lekári od užívania kanabisu pravidelne odrádzajú. Potom, čo Charendoffové bola diagnostikovaná hraničná porucha osobnosti, úzkostná porucha a agorafóbia, zistila, že konope je tou najúčinnejšou cestou, ako si uľaviť od úzkosti, ktorá ju paralyzovala, keď sa rozhodla vyjsť von.
"Bolo to takmer okamžité," hovorí. "Keď fajčím konope, tak konečne môžem fungovať. Je to jedná vec, ktorá mi pomohla. Keď si vezmem Ativan, tak si chcem len ľahnúť a spať. "
Keď túto možnosť navrhla svojmu doktorovi, "bolo očividné, že už túto konverzáciu viedol mnohokrát," ale nebol ochotný, dať sa na cestu konope. Príliš jej to neprekvapilo. Zakaždým, keď mala epizódu a dostavila sa na pohotovosť, doktori jej rozhodne odrádzali od užívania kanabisu, nikdy ale nemali žiadne dáta, ktorými by svoje tvrdenie podporili. Charendoffové pripadalo, že ich prístup je príliš jednostranný.
"Povedia, že to nie je dobrý nápad, ale nedajú vám žiadny priestor pre diskusiu," hovorí Charendoffová.
Pravdepodobné je, že akonáhle bude konope v Kanade legalizované, vznikne viac výskumov a bude oveľa viac dôkazov o jeho účinnosti pri liečbe duševných ochorení. Do tej doby budú môcť lekári stále odsúvať otázku účinnosti konope do pozadia. Pokiaľ ale nebudú mať odpovede, je veľmi pravdepodobné, že pacienti, ako Lee a Charendoffová začnú skúmať svoje možnosti sami.
"Nemyslím si, že konope môže vyliečiť moju duševnú chorobu," vraví Charendoffová. "Ale pomáha mi."
Zdroj: Leafly.com