Konope po stáročia v ľudskej kultúre
Konope sprevádza ľudskú kultúru už celé tisícročia. Najstaršie záznamy uvádzajú, že počiatky využívania konope siahajú až do čias starej Babylónia. Ovšem najväčšieho rozkvetu dosahuje vďaka Číne. Starí Číňania už okolo roku 3000 pnl pestovali konope na vlákno, z ktorého vyrábali laná, rybárske siete a tkaniny.
Vlákno sa využívalo aj na výrobu veľmi trvanlivého papiera. Dochoval sa dodnes spis (cca z rokov 1500-2000 pnl) na ktorom je záznam vtedajšieho pestovanie konope v Číne. Konope nebolo pestované iba na vlákno, ale aj na semená. Najviac sa vtedy pestovala rýře, jačmeň, proso, sója a práve spomínané konope. Až neskôr v 2.storočí pnl bolo vystriedané inými výnosnějšími plodinami.
Indovia sa tiež pýšili bohatými skúsenosťami s kanabisom. Pestovali ho predovšetkým pre získavanie živice z kvetov, ktorú používali na výrobu hašiša. Táto tradícia sa zachovala dodnes a je využívaná pre náboženské účely v Indii.
Starý Egypt a Grécko nemalo s kanabisom skúsenosti. Konope našlo svoje využitie aj u Keltov, Vikingov, Thrákov. Po celé stáročia bola konopné vlákna veľkým prínosom. Vyrábali sa z nich predovšetkým odevy, obuv, plachty, laná, povrazy, knihy, mapy, papierové bankovky, posteľná bielizeň, noviny a maliarske plátna. Olej zo semien sa používal na výrobu všetkých možných farieb, lakov, ale aj olejov na svietenie. Naši predkovia vedeli, že v semienkach je obsiahnuté vysoké percento bielkovín, preto sa zahrnulo do jedálnička ako jeden z hlavných zdrojov potravy.
Konope v lekárstve
Dôležité miesto zaoberalo konope aj v lekárstve. V Číne ho používali na liečenie zápchy, malária, reumatizme, ako anestetikum a pri menštruačných problémoch. Lekári v Indii zase pre liečbu žltačky, lepry, anémia, tuberkulózy, astmy, koliky, epilepsia, anorexia a na žalúdočné nevoľnosti. Česi si z listov robili obklady na zápaly a v kombinácii s octom a borievkou na bolesti hlavy. Brazílčania fajčili listy pre upokojenie a uspanie. V súčasnosti sa vyrába konopné prípravky na liečbu rozstroušené sklerózy, onkologické ochorenia, na poruchy pohybového ústrojenstva, ...).
Konope v českej a moravskej kultúre
Myslí sa, že konope sa do Čiech dostalo zo Stredomoria alebo z ešte vzdialenejších miest sveta. Presnejšie dátum sa tiež nevie. Podľa archeologických nálezov zvyškov konopných semien z Klobúkov pri Brne, tu ľudia používali konope už v 8. storočí nášho letopočtu. Pravdepodobne sa tu konope vyskytovalo oveľa skôr, bohužiaľ sa nedochovali žiadne iné stopy.
Prvoradé miesto v Čechách a na Morave zaujímalo pri výrobe textilu hneď vedľa ľanu a vlny. Pestovalo sa predovšetkým v južných Čechách a na Morave, kde malo vynikajúce podmienky pre pestovanie. Vyššia polohy boli vhodné pre pestovanie ľanu. Samčie rastliny sa zbierali o mesiac skôr ako samičie, ktoré sa nechávali dozrieť. Samčie konopné stonky sa po zbere vložili na týždeň do vody kam nesmelo svietiť slnko (preto sa potoky osadzovali vŕbami pre vrhanie tieňa). To sa robilo predovšetkým preto, aby sa dobre pracovalo s oddeľovaním drevnaté hmoty od vlákna. Po týždni sa konope propralo a dalo na slnko vyschnúť.
Na jeseň sa zožali aj samičie rastliny. Zviazali sa do snopov a nechali na poli vyschnúť. Potom sa rastliny pomocou hustých železných hrebeňov zbavili semien a potom sa vložili snopy do vody (aj na viac ako 3 týždne). Po procese namočení nasledovalo opäť sušenia. Keďže ale počasie na jeseň nie je moc ideálne, dosušovalo sa umelo a to v pazdernách. Pazderna bolo stavení s pecou, často tu boli ubytovaní chudobní ľudia z obce. Keď sa konopné stonky dosušila, prišla ďalšia etapa: lámanie. Lámaním sa oddelilo pazderia od vlákien a niekoľkými ďalšími jednoduchými úpravami sa získalo finálna čisté vlákno pripravené na výrobu textilu.
To bola reč o vláknach, ale čo robili ľudia so získanými semenami? Časť semien sa vylisovala pre jedlý olej, časť pre olej na svietenie, niečo sa dalo do zásob na osev na ďalší rok a časť sa využila ako potrava. Odpad (vylámané pazderia) tiež neprišiel nazvyš. Použil sa pre podstielky dobytka alebo na izoláciu stavieb. A korene? Vďaka šikovným rukám uhliarov sa spracovali na drevené uhlie.
Konopná kultúra v Európe
Do Európy prerazilo konope dvoma cestami. Z juhu Ruska cez Litvu do severného Nemecka, Švédska, Holandska a Anglicka. A potom z Perzie po pobreží Kaspického mora cez Tadžikistan do Grécka, Talianska, južného Francúzska a nakoniec do strednej a západnej Európy.
Vláda Henricha VIII. sebou prináša prvé väčšie rozmach v oblasti pestovania konope v Anglicku. Za vlády Henrichovi dcéry Alžbety (od roku 1558) prudko vzrástol záujem o túto rastlinu. Následne sa dostáva aj do britských kolónií Nového sveta. V Nemecku dosahuje n ejvětší slávy v 17. storočí.
Konope sa vďaka popularite svojich vlákien stalo v európskych krajinách hlavnej pestovanou plodinou a to najviac v námorných veľmociach.
Konope v Afrike
Hojne bolo využívané ako rituálne rastlina. Mala pomáhať prekonávať etnické rozdiely medzi národmi. Dodnes sa v Kongu vykonáva rituál Riamba. Miestni domorodci veria, že ich ochráni pred fyzickou a duševnú ujmou. Na celom území Afriky sa na potvrdenie obchodu pofajčieva marihuana z metrovej fajky.
30. roky 20. storočia prináša úplnú stagnáciu v oblasti pestovania konope. Začína sa preferovať bavlna, potom sa vydá aj zákon o konope. Poukazuje sa na omamné účinky, zneužívania konope.
Súčasnosť rozoznáva dva typy konope: technické a tzv. Obyčajné. Technické sa pestuje na výrobu liečiv, mastí, parfumov, izolácií, ako krmivo a ďalšie. Stratilo svoje dôležité postavenie a navyše ho sprevádza veľa obmedzení zo strachu, že by bolo zneužité ako droga.