Konope miesto Antidepresív?
- Len málokoho asi prekvapí, že konope by mohlo byť potenciálnym liekom na úzkosť.
- Pretože však vo väčšine krajín nie je legálne, výskumy v tejto oblasti značne zaostávajú a bude ešte nejakú dobu trvať, než sa to zmení.
- Nedávna štúdia Dr. Cuttlerové a jej kolegov však ukázala, že táto doteraz neprebádaná oblasť otvára veľké možnosti.
Nedávna štúdia, ktorá je prvou svojho druhu, ukázala, že pravidelná konzumácia konope znižuje náchylnosť človeka k úzkostiam, a to aj za triezvosti.
Štúdia, publikovaná v časopise Psychopharmacology, zistila, že ľudia, ktorí užívali kanabis každý alebo takmer každý deň, reagovali na stresovú situáciu otupene, dokonca aj nejakou dobou potom, čo abstinovali. Tí, ktorí konope neužívali, hlásili pri stresovej situácii pocity úzkosti a zároveň sa u nich objavila zvýšená hladina stresového hormónu kortizolu. Chronickí užívatelia kanabisu cítili menšie úzkosť a hladina kortizolu zostala na takej hladine, na aké sa pohybuje za bežané situácie.
"Zdá sa, že konope pôsobí na stres i po období intoxikácie." - Dr. Carrie Cuttlerová, spoluautorka štúdie
Štúdia zahŕňala 40 ľudí, ktorí v priebehu prechádzajúceho roka pravidelne užívali konope a 42 ľudí, ktorí v živote užili kanabis maximálne desaťkrát, z toho ani raz za posledný rok. Všetci účastníci 12 až 18 hodín pred štúdiou abstinovali.
"Na základe našich zistení môžeme povedať, že sa zdá, že konope pôsobí na stres i po období intoxikácie," hovorí výskumníčka, profesorka z Washington State University a spoluautorka štúdie, Dr. Carrie Cuttlerová.
"Ale," varuje, "ešte nie sme schopní celkom iste povedať, či je utlmenie stresu dobrá alebo zlá vec."
Jedno ale vieme. Príliš veľa kortizolu je rozhodne zlá vec. Je to spájané sa všetkým- od úzkosti a depresie, až po zažívacie ťažkosti, srdcové ochorenia, nespavosť a problémy s pamäťou. Ale príliš málo kortizolu môže tiež spôsobovať problémy, pretože tento hormón pomáha využívať nahromadenú energiu a riadne reagovať na stresové situácie.
Cuttlerová si myslí, že je potreba ďalších výskumov, aby sa dalo určiť, či znížené množstvo kortizolu pôsobí na úzkosť z dlhodobého hľadiska liečebno, alebo škodlivo. Dodáva ale, že čo sa týka konope a závislosti, dosahujú výskumy sľubných zistení.
"Skúmali sme abstinenčný syndróm u chronických užívateľov a pozorovali, či sa u nich pri stresovej situácii objaví zvýšená túžba po konope," odhaľuje, "a prekvapivo nemáme žiadne dôkazy o tom, že by sa tak dialo."
Úzkostné poruchy patria v USA medzi tie najbežnejšie psychické ochorenia. Ročne sa týkajú zhruba 40 miliónov dospelých Američanov, čo je asi 18% populácie.
Na krátkodobú akútna úľavu od úzkosti a panických záchvatov sa často predpisujú benzodiazepíny, ako sú Xanax alebo Klonopin. Z krátkodobého hľadiska sú síce veľmi účinné, ale majú tiež veľké množstvo vedľajších účinkov- malátnosť, zmätenie, dezorientáciu.
Telo si na ne tiež rýchlo vytvára toleranciu a vzniká závislosť, v roku 2015 zomrelo na predávkovanie benzodiazepíny cez 8000 Američanov.
Na dlhodobú úľavu od úzkostných porúch sa často predpisujú tzv. Selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI), ako sú Prozac a Zoloft. Tie ale tiež vyvolávajú veľké množstvo vedľajších účinkov, ktoré zahŕňajú nespavosť, bolesti hlavy, ospalosť, zníženie libida a zvýšenie rizika samovražedných myšlienok.
Úzkosť je taky jednou z najčastejších príčin užívania kanabisu a výskumníci naznačujú, že táto možnosť má relatívne málo vedľajších účinkov, nízky potenciál k vytvoreniu závislosti a takmer žiadne riziko predávkovania. Ale keďže je konope stále klasifikované ako droga 1. triedy, bolo v oblasti dlhodobého liečebného potenciálu pri liečbe úzkosti realizovalo veľmi málo výskumu (až do nedávnej štúdie Cuttlerové).
Cutllerová a jej kolegovia ďalej plánujú opakovať ich štúdiu, a to s dlhším obdobím abstinencie, aby bolo naozaj jasné, či sú ich výsledky stále pravdivé. Dúfajú tiež, že budú schopní túto štúdiu vykonať aj u potkanov a potvrdiť tak svoje výsledky.
"Jedným obmedzením tohto výskumu je fakt, že nedokážeme eticky kontrolovať, kto užíva kanabis každý deň a kto nie," vysvetľuje Cuttlerová. "Takže keď náš výskum indikuje, že majú otupenou reakciu na stres, môže to tiež znamenať, že ľudia, ktorí sú už tak menej náchylnejšie k stresu, sú viac náchylní k tomu, aby užívali konope dlhodobo. U potkanov môžeme kontrolovať ako stres, tak i konope. "
Ďalšie nedávna štúdia, publikovaná v časopise Pharmacological Research, zistila, že kanabidiol (CBD) môže zvýšiť účinnosť neurotransmiteru GABA, ktorý pracuje tak, aby pôsobil proti látkam, ktoré kortizol pri úzkostných situáciách uvoľňuje (napr. Glukóza). Kým vysoké dávky THC majú potenciál zhoršovať úzkosti, CBD, ktoré je nepsychotická látka, toto riziko nenesie.
Celý tento výskum je veľmi sľubný, ale Cuttlerová zdôrazňuje, že čo sa týka úzkosti, ani konope, ani farmaceutické lieky by nemali byť prvým krokom liečby.
"Ako psychologička verím, že ideálne liečbou úzkosti je kognitívno-behaviorálna terapia (CBT)," hovorí. "Z krátkodobého hľadiska má táto terapia rovnaké výsledky ako lieky na úzkosti, ale z dlhodobého hľadiska (8-10 sedenie) účinnosť týchto liekov prekonáva, a to navyše bez negatívnych vedľajších účinkov. O konope premýšľam podobne - môže pomôcť liečiť symptómy, ale nezničí koreň problému."
Zdroj: leafly.com