Sprievodca látkami v konope

Konope je chemicky veľmi zložitá rastlina. Nenachádzajú sa v nej len najznámejšie kanabinoidy, ale viac ako 500 rôznych prirodzene sa vyskytujúcich látok a zlúčenín. Patria medzi ne napríklad kanabinoidy, flavonoidy, terpenoidy a omega mastné kyseliny. Náš sprievodca vás oboznámi s tými najdôležitejšími – s ich chemickou stavbou, výskytom, vôňou aj históriou ich objavov.

CBD, THC, CBG, CBN, CBC, CBDa, CBDv, THCa, THCv

Kanabinoidné kyseliny, polyfenoly, flavonoidy, kanaflaviny, terpény, terpenoidy

KANABINOIDY

Kanabinoidy sú skupinou chemických látok, ktoré sú pre konope typické. Z chemického hľadiska ide prevažne o terpenofenolové zlúčeniny – ich molekula spája fenolovú časť s reťazcom odvodeným od terpénov. Doteraz bolo v konope opísaných viac ako 100 druhov. Najznámejšie sú THC, CBD, CBN a CBC.

Pomer jednotlivých kanabinoidov sa medzi odrodami výrazne líši a závisí od genetiky rastliny. Podľa prevládajúceho kanabinoidu sa konope delí na takzvané chemotypy, napríklad na typy s prevahou THC, s prevahou CBD alebo so zmiešaným profilom.

Ako vznikajú kanabinoidy a kde sa nachádzajú?

V konope vznikajú kanabinoidy v žľaznatých trichómoch – drobných chĺpkoch, ktoré pokrývajú najmä kvety samičích rastlín a okolité listy. Živica v trichómoch obsahuje kanabinoidy spolu s terpénmi. Látky s podobnou chemickou stavbou môžu vznikať tromi spôsobmi:

tvorba v rastlinách konope (fytokanabinoidy)
tvorba v organizmoch živočíchov (látky živočíšneho pôvodu)
syntetická výroba v laboratóriách

ROZDELENIE KANABINOIDOV

Kanabinoidy sa delia do troch základných kategórií, ktoré sa ďalej rozvetvujú. Ide o fytokanabinoidy, látky živočíšneho pôvodu a syntetické kanabinoidy.

LÁTKY ŽIVOČÍŠNEHO PÔVODU

Aj živočíchy tvoria vlastné látky, ktoré sa svojím správaním podobajú kanabinoidom. Najznámejšie sú anandamid, opísaný v roku 1992 a pomenovaný podľa sanskritského slova ánanda (radosť), a 2-arachidonoylglycerol (nazývaný 2-AG), opísaný o tri roky neskôr. Chemicky ide o deriváty mastných kyselín, teda o úplne inú stavbu, než majú terpenofenolové kanabinoidy z konope.

FYTOKANABINOIDY

Fytokanabinoidy sa nachádzajú v konope a v malej miere aj v niektorých iných rastlinách, napríklad v pečeňovkách rodu Radula. Je známych viac ako 100 fytokanabinoidov. Hlavnými fytokanabinoidmi sú CBD a THC. V živej rastline sa vyskytujú prevažne vo forme kyselín (napríklad THCa a CBDa), ktoré sa na neutrálne formy menia až pôsobením tepla a času.

SYNTETICKÉ KANABINOIDY

Okrem prírodnej produkcie existuje aj možnosť výroby syntetických kanabinoidov v laboratóriách. Tieto umelo vytvorené látky napodobňujú prirodzene sa vyskytujúce kanabinoidy, ich chemická stavba sa však od rastlinných kanabinoidov často výrazne líši. Mnohé z nich vznikli ako výskumné zlúčeniny v druhej polovici 20. storočia.

Teraz sa spoločne pozrieme na niektoré konkrétne kanabinoidy a ich vlastnosti.

CBD

CBD alebo kanabidiol je pravdepodobne najznámejšia kanabinoidná zlúčenina pochádzajúca z rastliny Cannabis sativa. Je to druhá najrozšírenejšia látka v konope a v technických odrodách konope je spravidla hlavným kanabinoidom.

Kanabidiol prvýkrát izoloval americký chemik Roger Adams v roku 1940. Jeho presnú štruktúru opísali až v roku 1963 Raphael Mechoulam a Yuval Shvo. CBD má sumárny vzorec C21H30O2, rovnaký ako THC – obe látky sú izoméry, líšia sa však usporiadaním atómov v molekule. Na rozdiel od THC má CBD otvorený kruh.

V rastline vzniká CBD z kyseliny kanabidiolovej (CBDa), ktorá sa pôsobením tepla mení na neutrálnu formu. Čisté CBD je pri izbovej teplote biela kryštalická látka, ktorá sa dobre rozpúšťa v tukoch a olejoch, preto sa v produktoch najčastejšie spracúva vo forme olejových extraktov.

THC

Keď sa povie marihuana, väčšine ľudí sa ako prvá vybaví látka THC. THC alebo delta-9-tetrahydrokanabinol je kanabinoid, ktorý sa vo vyššom množstve nachádza najmä v kvetoch niektorých odrôd konope. Podľa jeho obsahu sa odrody konope odlišujú od technického konope.

Štruktúru THC objasnili v roku 1964 izraelskí chemici Yechiel Gaoni a Raphael Mechoulam. Rovnako ako CBD má sumárny vzorec C21H30O2. V čerstvej rastline sa nachádza predovšetkým jeho prekurzor THCa, z ktorého THC vzniká dekarboxyláciou, teda odštiepením oxidu uhličitého pri zahriatí alebo postupne pri skladovaní.

THC je citlivé na svetlo, teplo a kyslík. Pri dlhodobom skladovaní sa postupne rozkladá a mení sa na kanabinol (CBN), preto sa v starších vzorkách konope nachádza menej THC a viac CBN.

CBDV

CBDV alebo kanabidivarín patrí do skupiny kanabinoidov. CBDV je štruktúrou veľmi podobný CBD. Rozdiel je v bočnom reťazci molekuly – namiesto piatich uhlíkov (pentylová skupina) má len tri (propylová skupina). Preto sa zaraďuje medzi takzvané varínové alebo propylové kanabinoidy.

Hoci CBDV bol objavený pred viac ako 50 rokmi (prvýkrát bol opísaný v roku 1969), stále nie je dostatočne preskúmaný a podobne ako väčšina ostatných kanabinoidov bol dlho zatienený THC.

Vo vyššom množstve sa CBDV vyskytuje najmä v niektorých krajových odrodách konope z Ázie a Afriky. Šľachtitelia v súčasnosti vyvíjajú odrody s vyšším obsahom varínových kanabinoidov.

CBC

CBC je jedným z menej známych kanabinoidov, ale to mu neuberá na zaujímavosti. Kanabichromén bol objavený pred viac ako 50 rokmi (v roku 1966) a má rovnaký pôvod ako THC a CBD – pochádza z CBGA.

V rastline vzniká z kyseliny kanabichrómovej (CBCa), ktorú z CBGa vytvára enzým CBCa syntáza. V mladých rastlinách býva jeho obsah vyšší, s dozrievaním rastliny zvyčajne klesá.

Charakteristickým znakom molekuly CBC je chromenový kruh, podľa ktorého dostala látka svoje meno. Pri pôsobení svetla sa CBC môže meniť na ďalší kanabinoid, kanabicyklol (CBL).

CBN

Kanabinol (CBN) je historicky veľmi zaujímavý – bol to prvý kanabinoid, ktorý sa podarilo izolovať. Britskí chemici Thomas Barlow Wood, W. T. Newton Spivey a Thomas Hill Easterfield ho získali už koncom 19. storočia z indickej živice konope. Jeho štruktúru neskôr v 30. rokoch 20. storočia objasnil Robert Sidney Cahn.

CBN vzniká degradáciou THC. Ak je THC vystavené pôsobeniu kyslíka, svetla a tepla, oxiduje a vzniká CBN. Preto je obsah CBN ukazovateľom veku a spôsobu skladovania rastlinného materiálu.

V čerstvých rastlinách sa CBN nachádza len v stopových množstvách. Jeho obsah rastie postupne pri sušení a dlhodobom skladovaní, najmä ak materiál nie je chránený pred svetlom a vzduchom.

CBG

CBG je ďalší veľmi dôležitý fytokanabinoid, ktorý sa nachádza v rastlinách konope. Kanabigerol izolovali v roku 1964 Yechiel Gaoni a Raphael Mechoulam.

Jeho kyslá forma CBGa je východiskovou látkou, z ktorej rastlina vytvára ďalšie kanabinoidy. Preto sa CBG niekedy prezýva „matka kanabinoidov“. Výskum CBG je však stále v počiatočnom štádiu a všetko, čo zatiaľ vieme, je len špičkou ľadovca.

CBG je pomerne ťažké „nájsť“. Väčšina CBGa sa počas dozrievania rastliny premení na iné kanabinoidy, takže v zrelých rastlinách zostáva len malé množstvo. Čas zberu preto zohráva veľkú úlohu pri obsahu CBG, pretože s neskorším zberom sa znižuje. Šľachtitelia už vyvinuli odrody, v ktorých je CBG hlavným kanabinoidom.

THCV

THCV alebo tetrahydrokanabivarín je pomerne neznáma zlúčenina. Je oveľa menej „atraktívna“ ako CBD, THC alebo CBG, ale aj tak si zaslúži našu pozornosť.

THCV bol objavený v roku 1973. Chemicky je to propylový analóg THC – od THC sa líši kratším bočným reťazcom s tromi uhlíkmi namiesto piatich. Vzniká z kyseliny THCVa, ktorej predchodcom je CBGVa.

Vyšší obsah THCV sa tradične spája s africkými krajovými odrodami, napríklad z oblasti južnej Afriky. Vo väčšine moderných odrôd sa vyskytuje len v malom množstve.

Kanabinoidné kyseliny

Aký je rozdiel medzi kanabinoidmi a kanabinoidnými kyselinami? Najvýznamnejším rozdielom je to, že v štruktúre kanabinoidnej kyseliny je karboxylová skupina (–COOH). Pri zahriatí alebo postupne pri skladovaní sa táto skupina odštiepi vo forme oxidu uhličitého – tento proces sa nazýva dekarboxylácia.

Kanabinoidné kyseliny sú spravidla základnými kameňmi samotných kanabinoidov, keďže z nich neutrálne kanabinoidy vznikajú. Živá rastlina tvorí kanabinoidy takmer výlučne v kyslej forme.

CBGa (kyselina kanabigerolová)

CBGa je základná zlúčenina, ktorá sa nachádza v konope. Vzniká spojením kyseliny olivetolovej s geranylpyrofosfátom. CBGa sa nachádza na vrchole kaskádovej reakcie a dáva vzniknúť trom hlavným kanabinoidným líniám: THCa, CBDa a CBCa. Z týchto kyselín sa stáva CBD, THC alebo CBC. Môže sa tiež rozložiť na CBG.

Ktorá z kyselín vznikne, určujú enzýmy (syntázy), ktoré rastlina vytvára podľa svojej genetiky. Hoci bola CBGa objavená už pred päťdesiatimi rokmi, doteraz nebola dostatočne preskúmaná. Väčšina experimentov sa zamerala len na jej premenu na THCa.

THCA (kyselina tetrahydrokanabinolová)

Chemický vzorec THC a THCa je takmer identický, THCa však obsahuje navyše karboxylovú skupinu. Táto molekulárna odlišnosť mení fyzikálne vlastnosti látky – THCa je v čistom stave kryštalická látka.

Podobne ako mnohé iné zlúčeniny, aj THCa je odvodený od CBGa. Keď rastlina dozrieva, enzým THCa syntáza mení CBGa na THCa. V čerstvých kvetoch je THCa hlavnou formou, z ktorej THC vzniká až dekarboxyláciou.

CBDA (kyselina kanabidiolová)

CBDa sa pôsobením tepla a času mení na známe CBD. CBDA vzniká podobne ako THCa a CBCa z CBGa. CBGa (kyselina kanabigerolová) sa premieňa na tieto tri hlavné zlúčeniny. CBDa je hlavným kanabinoidom čerstvého technického konope a nachádza sa najmä v nezahrievaných surových extraktoch.

Ako sa CBDa mení na CBD?

Premena prebieha dekarboxyláciou. Pri izbovej teplote je pomalá, pri zahriatí sa výrazne zrýchli. Preto výrobcovia extraktov rozlišujú takzvané surové (raw) extrakty, v ktorých prevláda CBDa, a extrakty zahriate, v ktorých prevláda CBD.

CBDa prvýkrát izolovali v roku 1955 českí vedci z Univerzity Palackého v Olomouci pod vedením Zdeňka Krejčího a Františka Šantavého. Patrí tak k najstarším opísaným kanabinoidným kyselinám.

CBCa (kyselina kanabichrómová)

CBCa vďačí za svoj vznik CBGa. Táto kyselina potom slúži ako prekurzor ďalších kanabinoidov. CBCa sa v rastline vyskytuje vo veľmi malom množstve, preto sa jej vedci zatiaľ venovali len málo.

Keď CBCa prejde dekarboxyláciou, stane sa z nej CBC. Ak je CBCa vystavená UV žiareniu, mení sa na CBLa (kyselinu kanabicyklovú). CBCa ešte nebola podrobená potrebnému množstvu výskumov, ale podobne ako mnohé iné kanabinoidné kyseliny má pred sebou zaujímavú budúcnosť.

CBGVa (kyselina kanabigerovarínová)

CBGVa je varínovou obdobou CBGa. Nevzniká z kyseliny olivetolovej, ale z kyseliny divarínovej, a preto má kratší bočný reťazec. V procese biosyntézy z CBGVa vzniká THCVa, CBDVa a CBCVa.

CBGVa sa zatiaľ nevenuje veľká pozornosť, takže jej výskum je vo veľmi ranom štádiu. Vo väčšom množstve sa vyskytuje najmä v odrodách, ktoré tvoria viac varínových kanabinoidov.

V odbornej literatúre sa CBGVa spomína hlavne v súvislosti s biosyntézou kanabinoidov a s analýzou chemického profilu jednotlivých odrôd konope.

THCVa (kyselina tetrahydrokanabivárová)

Ako sme už spomenuli o niekoľko riadkov vyššie, THCVa vzniká z CBGVa. THCVa sa rovnako ako CBDVa klasifikuje ako propylkanabinoid. Ide o látky, ktoré sa v rastlinách vyskytujú v naozaj malých, takmer nepatrných množstvách, ale samozrejme môžu existovať aj výnimky.

THCVa je prekurzorom THCV a zatiaľ nebola dostatočne preskúmaná. Výskumníci pracujú na jej oddelení od ostatných zlúčenín, aby mohli presnejšie opísať jej vlastnosti.

CBDVa (kyselina kanabidivárová)

CBDVa je prekurzorom CBDV. Aj tejto látke sa doteraz venovalo málo pozornosti, ale očakáva sa, že v budúcnosti jej vedci budú venovať viac pozornosti. Rovnako ako ostatné varínové kyseliny vzniká z CBGVa a pri zahriatí sa dekarboxyláciou mení na neutrálnu formu.

CBCVa (kyselina kanabichromvarínová)

CBCVa je varínovou obdobou kyseliny kanabichrómovej. Vzniká z CBGVa a dekarboxyláciou sa mení na kanabichromevarín (CBCV).

CBCVa sa v rastline vyskytuje len v malom množstve a stále nie je dostatočne preskúmaná. Svojou stavbou je príbuzná CBCa, od ktorej sa líši kratším bočným reťazcom.

Polyfenoly

Polyfenoly sú rozsiahlou skupinou rastlinných látok, ktorých molekuly obsahujú viacero fenolových jednotiek. Rastliny ich tvoria ako súčasť svojho sekundárneho metabolizmu a z chemického hľadiska patria medzi antioxidanty.

Polyfenoly tvoria veľkú skupinu, do ktorej patria flavonoidy. Zahŕňame sem aj katechíny, triesloviny, izoflavóny, stilbény či lignany.

Polyfenoly v konope

V konope sa okrem flavonoidov nachádzajú aj lignanamidy (napríklad kanabisíny, ktoré sa vyskytujú najmä v semenách a ich obale) a stilbenoidy, medzi ktoré patrí napríklad kanniprén. Rastline pomáhajú chrániť tkanivá pred UV žiarením a pred škodcami.

Polyfenoly sa bežne vyskytujú v mnohých rastlinných potravinách, napríklad v čaji, káve, kakau, ovocí a strukovinách.

Flavonoidy

Flavonoidy sú organické chemické zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú v ovocí, zelenine a bylinkách. Ich molekulu tvorí kostra s pätnástimi atómami uhlíka, zložená z dvoch benzénových kruhov spojených trojuhlíkovým mostíkom (C6-C3-C6).

Vedci už v rastlinnej ríši opísali niekoľko tisíc rôznych flavonoidov, v konope ich bolo identifikovaných približne dvadsať. Niektoré druhy sa však nachádzajú len v konope a nazývajú sa kanaflavíny (viac nižšie). Flavonoidy spolu s terpénmi (viac nižšie) prispievajú k farbe, vôni a chuti rastliny.

Aký význam majú flavonoidy v konope?

Slovo flavonoid pochádza z latinského flavus = žltý. Jednou z hlavných funkcií flavonoidov je pigmentovať rastlinu. Okrem pigmentácie sú flavonoidy zodpovedné aj za ochranu rastlín pred rôznymi vplyvmi, ako je UV žiarenie, plesne a škodcovia.

Aróma konope sa často pripisuje len terpénom, ale dôležitú úlohu zohrávajú aj flavonoidy. Rôzne vône a chute vznikajú vďaka kombinácii terpénov a flavonoidov. Niektoré flavonoidy, napríklad antokyány, stoja aj za fialovým sfarbením listov a kvetov niektorých odrôd.

Kde sa flavonoidy vyskytujú

Flavonoidy patria k najrozšírenejším rastlinným farbivám. Rastliny ich hromadia najmä v šupke plodov, v listoch a v kvetoch, kde vytvárajú žlté, oranžové, červené aj modré odtiene.

Flavonoidy sa nachádzajú napríklad v grapefruite, čučoriedkach, petržlenovej vňati, cibuli, cesnaku, červenom víne a čokoláde s vysokým obsahom kakaa. Flavonoidy sa nachádzajú aj v chlorelle, spiruline alebo mladom jačmeni.

Kanaflavíny

Kanaflavíny sú flavonoidy, ktoré sa nachádzajú v konope. A prečo sú také zaujímavé a majú samostatné meno? Tieto látky sa totiž nachádzajú len v rastline konope. A práve to ich robí skutočne výnimočnými.

Kanaflavíny A, B, C

Kanaflavíny A a B opísali v 80. rokoch 20. storočia výskumníci z Londýnskej univerzity, kanaflavín C pribudol v roku 2008. Chemicky ide o metoxyflavóny s pripojeným geranylovým alebo prenylovým reťazcom, ktorý je pre ne typický. Okrem kanaflavínov sa v konope nachádzajú aj ďalšie flavonoidy a príbuzné látky:

Kvercetín – žltý flavonol, ktorý sa hojne vyskytuje aj v cibuli, jablkách a kapare. Používa sa aj v kozmetike.
Isovitexín – glykozid apigenínu, ktorý sa nachádza napríklad aj v mučenke a pohánke.
Apigenín – flavón známy najmä z rumančeka a petržlenu.
β-sitosterol – nejde o flavonoid, ale o rastlinný sterol, ktorý je bežnou súčasťou rastlinných olejov a semien.
Luteolín – žltý flavón, ktorý sa okrem konope vyskytuje napríklad v zeleri, paprike a tymiáne. Historicky sa z rezedy farbiarskej získavalo žlté farbivo bohaté na luteolín.

Medzi ďalšie flavonoidy v konope patria orientín, katechín a vitexín. Vo všeobecnosti majú podobnú chemickú stavbu.

Terpény

Terpény sú veľmi dôležitou súčasťou nielen konope, ale aj iných rastlín, kvetov a bylín. Ich molekuly sú zložené z izoprénových jednotiek s piatimi atómami uhlíka – podľa ich počtu rozlišujeme napríklad monoterpény (C10) a seskviterpény (C15). Tieto prchavé látky sú do veľkej miery zodpovedné za vôňu a chuť, ktorú rastliny majú. Okrem toho chránia rastliny pred škodcami. Prehľadný úvod do témy ponúka aj článok o tom, čo sú terpény (v angličtine).

Terpény v konope

V konope sa nachádza až 200 terpénov v rôznych pomeroch. Za významné sa však považujú len desiatky z nich, pretože sa vyskytujú v najväčšom množstve. Práve rozdielny pomer terpénov dáva jednotlivým odrodám ich charakteristickú vôňu – od citrusovej cez borovicovú až po zemitú a korenistú. Terpény vznikajú v rovnakých trichómoch ako kanabinoidy.

Medzi najznámejšie terpény patria:

MYRCEN

Myrcen je najrozšírenejší terpén v konope. Nachádza sa v chmeli, tymiáne, bazalke, mangu a mnohých ďalších rastlinách. Ide o monoterpén so zemitou, pižmovou a jemne ovocnou vôňou. Jeho bod varu je približne 167 °C. V parfumérii slúži ako východisková látka na výrobu ďalších vonných zlúčenín.

KARIOFYLÉN

Karyofylén je druhým najrozšírenejším terpénom. Je dosť štipľavý a korenistý, pretože sa nachádza najmä v čiernom korení. Nachádza sa však aj v klinčekoch, škorici, oregane a tymiáne. Chemicky ide o seskviterpén s neobvyklým štvorčlenným (cyklobutánovým) kruhom, ktorý sa v prírode vyskytuje len zriedka. Často sa používa ako vonná zložka v kozmetike a potravinárstve.

LIMONEN

Limonén je pravdepodobne najznámejší zo všetkých terpénov. Ako napovedá jeho názov, má citrusovú vôňu. Vo veľkom množstve sa nachádza v šupkách citrusových plodov. Existuje v dvoch zrkadlových formách: d-limonén vonia po pomarančoch, l-limonén skôr po borovici a terpentíne. Jeho bod varu je približne 176 °C a široko sa využíva v parfumoch, čistiacich prostriedkoch a ako aróma v potravinách.

PINEN

Pinen je veľmi aromatický terpén a nachádza sa nielen v konope. Pochádza zo slova pine, čo znamená borovica, a má typickú vôňu borovice. Vyskytuje sa v dvoch formách, ako alfa-pinén a beta-pinén, a patrí k najrozšírenejším terpénom v prírode. Nájdeme ho v ihličí, rozmaríne, kôpru aj bazalke. Je hlavnou zložkou terpentínu.

TERPINOLEN

Terpinolén sa nachádza prevažne vo vonných rastlinách, a preto má sviežu bylinnú kvetinovú vôňu s jedinečnou citrusovou arómou. Nachádza sa napríklad v muškátovom oriešku, orgováne, čajovníku alebo jablkách. Veľmi často sa používa ako prísada do mydiel a parfumov. V konope sa zvyčajne vyskytuje v menšom množstve, v niektorých odrodách však prevláda.

HUMULEN

Humulén sa najčastejšie vyskytuje v chmeli, klinčekoch, bazalke a, samozrejme, v konope. Svoje meno dostal podľa latinského názvu chmeľu Humulus lupulus. Má veľmi zemitú a drevitú vôňu s korenistými tónmi. Chemicky je to seskviterpén, izomér karyofylénu, a preto sa oba terpény v rastlinách často vyskytujú spolu. Prispieva k typickej aróme chmeľu v pive.

Ďalšie terpény v konope

Okrem najznámejších terpénov sa v konope nachádza celý rad ďalších, ktoré sa uplatňujú najmä v aróme jednotlivých odrôd:

Linalool – terpenický alkohol s kvetinovou vôňou, ktorý sa nachádza najmä v levanduli, koriandri a bazalke. Patrí k najpoužívanejším vonným látkam v parfumérii.
Eukalyptol, známy aj ako cineol, má sviežu, chladivú vôňu. Je hlavnou zložkou eukalyptového oleja a nachádza sa aj v rozmaríne a bobkovom liste.
Ocimén – sladký, bylinný a drevitý terpén, ktorý sa vyskytuje napríklad v mäte, petržlene a orchideách.
Geraniol – má ružovú vôňu a nachádza sa v ružovom a pelargóniovom oleji.
Bisabolol – seskviterpenický alkohol s jemnou kvetinovou vôňou, známy najmä z rumančeka. Často sa používa v kozmetike na starostlivosť o pokožku.

Terpény okolo nás

Terpény sú všade okolo nás. Či už sa vyberiete na prechádzku do lesa, do mesta alebo zostanete doma – vždy prídete do kontaktu s terpénmi. Charakteristická vôňa ihličnatého lesa, citrusovej kôry či čerstvo pokosenej trávy pochádza práve z nich.

Terpény sa vo veľkom využívajú v parfumérii, kozmetike, potravinárstve aj v domácich čistiacich prostriedkoch. Získavajú sa destiláciou z rastlín alebo sa vyrábajú synteticky.

Terpény verzus kanabinoidy

Aký je rozdiel medzi kanabinoidmi a terpénmi? Obe skupiny vznikajú v trichómoch a obe majú pôvod v rovnakej biosyntetickej dráhe izoprenoidov. Terpény sú však prchavé a vonné, zatiaľ čo kanabinoidy sú takmer bez vône. V konopných výrobkoch, napríklad v CBD oleji, sa kanabinoidy a terpény často nachádzajú spolu. Ich pomer závisí od použitej odrody aj od spôsobu extrakcie.

Terpenoidy

Terpenoidy patria do triedy terpénov a tieto dva pojmy sa často používajú zameniteľne. Terpenoidy sú z hľadiska molekulovej štruktúry zložitejšie ako terpény – obsahujú navyše funkčné skupiny s kyslíkom, napríklad alkoholovú, aldehydovú alebo ketónovú. Niektoré terpenoidy sa nachádzajú vo vyššom množstve v sušených rastlinách po období oxidácie, zatiaľ čo iné sa nachádzajú v čerstvých rastlinách. Tieto molekuly patria do dvoch hlavných kategórií: monoterpenoidy a seskviterpenoidy.

Terpenoidy patria k najväčším skupinám prírodných látok – je ich známych desaťtisíce. Patria medzi ne napríklad mentol, gáfor, linalool či geraniol. Zohrávajú úlohu v potravinách, parfumoch, kozmetike aj vo farbivách – terpenoidmi sú napríklad aj karotenoidy, ktoré dávajú mrkve oranžovú farbu.

Podobne ako terpény, aj mnohé terpenoidy sú obsiahnuté v silnej živici, ktorá sa vytvára v hlavičkách trichómov. Zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní prežitia rastlín, pomáhajú odpudzovať škodcov a odolávať premenlivým faktorom prostredia.