
- Výsledky Dunedinskej štúdie ukazujú na pokles IQ u stredných aj ťažkých užívateľov konope
- Výsledky si je možné vyložiť rôznymi spôsobmi
- Pokles IQ nemusí byť nutne spôsobený liečebným konopou
Či pravidelné užívanie konope znižuje alebo neznižuje úroveň IQ, je otázkou horúcej debaty, ktorá sa vedie už celé roky. Politici, rodičia, vedci a samozrejme neopomenuteľné médiá - títo všetci sa tejto debaty veľmi vášnivo (aj empaticky) zúčastňujú.
V poslednej dobe je možné vidieť značne protikladné názory rôznych médií - napríklad americký spravodajca Fox News v roku 2013 bez váhania zverejnil článok s titulkom "Áno, marihuana znižuje IQ - dokazujú štúdie". O rok neskôr tu zasa máme známy Washington Post s titulkom "Nie, užívanie marihuany neznižuje vaše IQ".
Kto má teda pravdu?
"ÁNO, konope znižuje vaše IQ"
Naprostá väčšina reportov, ktoré hlásia, že konope znižuje IQ, berie dáta z jedinej, veľmi vplyvnej štúdie - takzvanej Dunedinskej štúdie, vedenej Madeline Meierovou. Je potrebné spomenúť, že táto štúdia je dodnes jednou z najkvalitnejších štúdií zaoberajúcich sa užívaním konope. Mnoho ďalších štúdií tohto typu sú štúdie retrospektívne, zatiaľ čo Dunedinská štúdia je takzvaná prospektívna kohortová štúdia.
V štúdiách retrospektívneho typu je daný stav subjektov známy už od začiatku, pričom sa vedci snažia pátrať v ich minulosti a určiť, čo mohlo k takémuto stavu viesť. Naproti tomu prospektívne štúdie sledujú subjekty v priebehu času a snažia sa identifikovať predpokladané následky daného správania, pričom berú do úvahy možné variabilné faktory, ktoré by teoreticky mohli predpokladané následky ovplyvniť.
V Dunedinskej štúdii bolo pozorovaných celých 1037 osôb, narodených medzi rokmi 1972 až 1973 na Novom Zélande, v meste Dunedin. Všetky osoby boli pozorované od narodenia do veku 38 rokov. Táto štúdia, ostatne rovnako ako všetky ostatné štúdie, má svoje nedostatky. Na rozdiel od mnohých ďalších výskumov však vedci v tejto štúdii úprimne spomenuli nedostatky, ktorých si boli vedomí.
Výsledky Dunedinskej štúdie mohli byť ovplyvnené mnohými faktormi, vedci však započítali napríklad nasledujúce:
- Akútna alebo zvyšková intoxikácia konopou pri dopytovaní
- Závislosť na tabaku
- Závislosť na tvrdých drogách (napr. heroín, kokaín, amfetamíny)
- Závislosť na alkohole
- Schizofrénia
Sú tu však aj ďalšie faktory, ktoré mohli potenciálne ovplyvniť výsledky. Môžeme sa totiž napríklad opýtať: Je možné, že ľudia, ktorí začínajú s užitím cannabisu už v ranom veku, zdieľajú určité charakterové črty, ktoré by mohli byť ďalej asociované so znížením IQ? Dnes už totiž vieme aj to, že ku zníženiu IQ prispievajú aj faktory ako je priemyselné znečistenie, stravovacie návyky, stres, traumatické zážitky a mnohé ďalšie (tieto faktory môžu ovplyvniť aj vývin závislostí).

Nicméne snažiť sa kontrolovať naprosto všetky potenciálne premenné je skrátka nepraktické. V Dunedinskej štúdii vedci urobili všetko, čo sa od kvalitnej štúdie očakáva - snažili sa kontrolovať čo najviac premenných a zároveň všetky nedostatky úprimne spomínať.
Vo výsledku autori štúdie skúmali 6 hlavných hypotéz:
- Pokles kognitívnych funkcií: Vytrvalí, dlhodobí užívatelia konope vo výsledku vykazovali značnejší pokles kognitívneho výkonu v dobe od detstva do adolescencie v porovnaní s osobami, ktoré konope neužívajú.
- Špecifickosť: Sú poruchy kognitívneho systému limitované na určitú oblasť či kognitívnu doménu, alebo sa prelínajú naprieč viacerými kognitívnymi oblasťami?
- Vzdelanie: Niektoré z ďalších výskumov nám naznačujú, že čím vyššie vzdelanie je dosiahnuté, tým vyššia je výsledná inteligencia osôb. Mohlo by zníženie výkonu kognitívnych funkcií užívateľov konope byť spôsobené skorším odchodom zo školy a prenasledovaním iných záujmov?
- Každodenné kognitívne funkcie: Prelína sa ovplyvnenie neuropsychologických funkcií konopou s každodenným riešením problémov? Vedci v tejto štúdii predpokladajú, že áno.
- Ovplyvnenie vývoja: Konope pôsobí na stále sa vyvíjajúci mozog viac toxicky ako na mozog už vyvinutý, adolescenti sú teda obzvlášť náchylní na negatívne dopady užívania konope.
- Hypotéza zotavenia: Vedci tu predpokladajú, že u skorších pravidelných užívateľov môže byť poškodenie neuropsychologických funkcií zvrátené, ak prestanú konope užívať.
Aké sú teda výsledky?
- Skorý začiatok užívania konope má negatívny dopad na kognitívne funkcie a IQ v dospelosti, pričom čím väčší je objem zneužívania konope, tým horšie sú výsledné dopady
- U jedincov, ktorí so začiatkom užívania konope počkali až do dospelosti, nebol zistený žiadny negatívny dopad na kognitívne funkcie ani na hodnotu IQ
Ako si viedli oproti užívateľom abstinenti?
Tu sa celá problematika začína zamotávať.
Abstinenti: 242 z celkových 1037 účastníkov štúdie ohlásilo, že konope doteraz v živote neužili. U týchto subjektov bol nameraný mierny nárast v IQ, priemerne z 99.84 na 100.64.
Príležitostní užívatelia: 479 zo zúčastnených ohlásilo, že konope užíva príležitostne, ale nikdy nemali problém so závislosťou. U týchto subjektov bol nameraný mierny pokles IQ, priemerne z 102.32 na 101. 25, teda o jeden bod.
Problematickí užívatelia: U 38 účastníkov štúdie bola identifikovaná "porucha zneužívania konope" a to minimálne v troch z celkových piatich posudzovaní vo veku 18, 21, 26, 32 a 38 rokov. Zníženie IQ u týchto užívateľov bolo oveľa razantnejšie - priemerne IQ kleslo z 99.68 na 93.93, teda o celých 6 bodov.
Všimnite si jedného, obzvlášť zaujímavého faktu. Účastníci štúdie, ktorí priznali občasné, neproblematické užívanie konope, mali oproti abstinentom IQ vyššie priemerne o 2.5 bodu. Ak sa pozrieme na nasledujúce dáta oboch skupín vo veku 38 rokov, vidíme, že mierny nárast IQ u abstinentov a mierny pokles u občasných užívateľov obe skupiny hodnotou IQ takmer vyrovnáva - občasní užívatelia majú oproti abstinentom stále náskok o 0,61 bodu.
V tomto prípade sa nám teda núka skôr titulok "Štúdie dokazujú: Ľudia, ktorí neužívajú konope, sú menej inteligentní ako tí, ktorí konope užívajú."

"NIE, konope IQ neznižuje."
Napriek hojnej kritike bola Dunedinská štúdia veľmi dobre navrhnutá a autori sa poctivo snažili započítať mnoho potenciálnych ovplyvňujúcich faktorov, ktoré by mohli výsledok štúdie akokoľvek sfarbiť. Zaujímavé je, že väčšina z kritikov prvej štúdie zároveň chváli druhú, nadväzujúcu štúdiu od rovnakých autorov, ktorá preukázala, že jediný negatívny fyzický dopad užívania konope je zvýšenie šancí na vývin choroby ďasien.
Nicméne niektoré z kritík Dunedinskej štúdie stoja aj tak za zmienku:
Socioekonomické faktory
To je vysvetlenie, ktoré navrhuje nórsky ekonóm Ole Røgeberg. Základ jeho pohľadu na vec stojí v argumente, že užívanie konope je častejšie u osôb nižšieho socioekonomického statusu. Preukázaný, krátkodobý nárast IQ u osôb, ktoré dosahujú vyššie vzdelanie (čo je u osôb nižšieho statusu menej časté), potom vytvára falošný dojem poklesu IQ u užívateľov konope.
Nicméne poznatky z Dunedinskej štúdie ukazujú, že podľa socioekonomického statusu sa dá miera užívania konope predpovedať len ťažko (tento fakt preukázali aj ďalšie štúdie). Konope je skrátka populárne naprieč všetkými vrstvami. Navyše, Dunedinská štúdia nezaznamenala ani nižšiu mieru IQ u ľudí z nižších socioekonomických vrstiev.
Osobnostné črty by mohli vysvetľovať poklesy v IQ
Michael Daly, doktor behaviorálnych vied, navrhuje, že pokles v IQ by mohol byť vysvetlený súvislosťou osobnostných čŕt a užívaním konope. Daly poukazuje na nenáhodnú súvislosť medzi otvorenosťou pre nové zážitky a tendenciou vyskúšať konope, ktorá vychádza z analýzy dát britskej štúdie pozorujúcej 6,401 účastníkov.
Zaujímavé je, že u osôb, ktoré sú otvorené novým zážitkom a zároveň vyskúšali konope, je preukázaná aj lepšia funkčnosť kognitívneho systému.
Počet zúčastnených je nedostatočný
Ďalší z kritikov je Dr. Carl Hart, ktorý spomína hlavne naprosto nedostatočný počet analyzovaných ťažkých užívateľov, ktorých bolo v Dunedinskej štúdii predsa len iba 38.
Kritiku i chválu tejto doteraz najvýznamnejšej štúdie, zaoberajúcej sa poklesom IQ u užívateľov konope, si každý môže vyložiť po svojom. Pravdou je, že ak sa na štúdiu pozrieme dôkladne, určité nedostatky sa nedajú prehliadnuť.
Napríklad skupina užívateľov, u ktorých bola jednou z piatich diagnóz preukázaná porucha v užívaní konope, bola v hodnote IQ naprosto najnižšie. Naopak u tých, u ktorých bola porucha diagnostikovaná dvakrát, bola priemerná hodnota IQ totožná s užívateľmi občasnými a tými, u ktorých porucha nebola diagnostikovaná vôbec (102.14). Ako je to možné?
Konope, IQ a Dvojčatá
Ako sme už spomenuli, je vcelku nemožné započítať všetky možné premenné. Nicméne možnosťou, ako eliminovať väčšinu z nich, je štúdia vykonaná na dvojčatách. Našťastie tu jednu takúto štúdiu máme.
"Dopad užívania konope na inteligenciu v období adolescencie: Výsledky longitudinálneho výskumu na dvojčatách."porovnáva zmeny v IQ medzi dvojčatami, ktoré buď konope užívajú, alebo abstinujú, a to po dobu 10 rokov. Po započítaní možných premenných vedcom vyšlo, že konope nemá u dvojčiat na hodnotu IQ vplyv. Navyše, u párov dvojčiat, kde jedno konope užívalo a druhé nie, bol preukázaný totožný pokles v IQ. To nám naznačuje, že za pokles IQ môžu úplne iné faktory - genetika, domáce prostredie a tak ďalej.
Avšak aj táto štúdia, ktorá naprosto vyvracia výsledky štúdie Dunedinskej, má svoje nedostatky. Napríklad veľmi málo sa zaoberá frekvenciou užívania, čo môže mať na výsledný pokles/nárast IQ značný vplyv. Ďalším nedostatkom je, že štúdia porovnáva dáta populácií z rôznych oblastí (Minnesota a Los Angeles) a zároveň používa rôzne dotazníky.
Finálne vyhodnotenie
Vyzerá to, že u dospelých užívanie konope nijako neovplyvňuje IQ. Nicméne chronické užívanie má značný, avšak zvratný, negatívny dopad na kognitívne funkcie. Čo sa týka tínedžerov, je tu stále mnoho otázok ohľadom toho, do akej miery skoré užívanie negatívne ovplyvňuje vývoj kognitívnych funkcií. Čo však vieme iste, je, že vyvíjajúci sa mozog je obzvlášť zraniteľný.
Je teda možné, že trocha pravdy je na oboch stranách debatnej barikády. Jednou je, že príliš skorý štart v ťažkom užívaní konope môže mať negatívne, potenciálne nezvratné následky. Druhou, že za poklesom v hodnotách IQ môžu byť aj iné faktory - ak dieťa užíva konope veľmi skoro a často, je dosť možné, že sa v jeho živote dejú ďalšie veci, ktoré môžu ovplyvniť tak vývin závislosti, ako aj hladinu IQ.
Výsledky Dunedinskej štúdie ani ďalších, kvalitne spracovaných štúdií by však nemali byť prehliadané aj napriek možným variabilným faktorom.
Fakt, že príliš skoré a ťažké užívanie konope medzi mladistvými by mohlo mať negatívny vplyv na ich vývin, je dôležité spomenúť vždy, a to aj napriek tomu, že stigma obklopujúca liečebné konope pomaly, ale iste upadá.
Autor: Jeremy Kossen
Preklad: Filip Maral
Zdroje: leafly.com
Obrázky: wsj.net bigbudsmag static1



