
- Počúvanie hudby je vďaka účinku liečebného konope obohatené
- K subjektívnemu pocitu zlepšenia počúvania dochádza kvôli ovplyvneniu hneď niekoľkých mozgových centier
- Väčšina rekreačných používateľov aj pacientov liečiacich sa konopou sa v tomto ohľade zhoduje
Zatvorte oči, nasaďte si slúchadlá a začnite zmyselne vdychovať výpary zo svojej obľúbenej odrody, pomocou svojho celkom nového vaporizéra. Tento album ste už počuli nespočetnekrát, tentoraz však akosi cítite každú tóninu, prúd rytmu a rozvíjajúcu sa melódiu, ktorá s vami rezonuje na úplne inej úrovni, než kedykoľvek predtým.
„Keď pracujete na jednej skladbe niekoľko hodín v kuse a potom si počas prestávky zapálite joint, je to, ako keby ste tú skladbu počuli inak - znovu a zároveň prvýkrát.“
Takto opisuje svoj vzťah ku konope a hudbe Lindsey Buckingham, členka americko-anglickej rockovej skupiny Fleetwood Mac. Vzájomná prepojenosť hudby a liečebného konope sa datuje až k začiatkom dvadsiateho storočia, vzniku jazzu a spája sa s ikonami tohto vtedy čerstvého improvizačného žánru, napríklad Louisom Armstrongom alebo Dizzym Gillespiem. História konope a jeho spojenie s hudbou je veľmi bohatá a o pravom počiatku vzájomného partnerstva týchto dvoch fenoménov by sa dalo určite debatovať.
Ako je možné, že hudba znie pod vplyvom konope lepšie?
Štúdií zameriavajúcich sa priamo na túto otázku je veľmi poskromne, no existuje hneď niekoľko hypotéz pokúšajúcich sa vysvetliť mechanizmus tohto lahodného dua.
Niektoré z teórií poukazujú na účinok konope spojený s ovplyvnením vnímania času a načasovania, ktoré je práve pre hudobníkov tak dôležité a spája sa s rytmom aj prúdom melódie. (Viac v článku “Konope spomaľuje vnímanie času“)
Jedna zo štúdií skúmajúcich tento fenomén preukázala, že subjektívne vnímanie času jedincov pod vplyvom konope sa na príklade časového intervalu 15 sekúnd predĺži priemerne o takmer 2 sekundy. „Ak sa pozriete na všetku literatúru pojednávajúcu o konope a vnímaní času, vyzerá to tak, že mozgové systémy pod vplyvom konope tvoria typ vnímania, kde dochádza k pomalšiemu spätnému odpočítavaniu,“ vysvetľuje fenomén Jorg Fachner, profesor hudby, zdravia a mozgu na vysokej škole Anglia Ruskin University v Cambridge.
“Môžete si to predstaviť asi tak, že sa vaše vnútorné časové jednotky maličko nafúknu, zväčšia. Hudobníci tak majú pod vplyvom konope v priebehu hudobnej improvizácie o niečo viac času na naplánovanie ďalšieho tónu a ľahšie nachádzajú rytmické vlákna.“
Určite, to by dávalo zmysel napríklad pri jazzových hudobníkoch, ktorí tak zvládnu “natlačiť“ viac nôt do daného hudobného úseku, a to bez narušenia rytmu alebo melódie. Hudobníci si navyše chvália väčšiu „bohatosť výslednej produkcie“ pod účinkom konope. Tieto názory sú však stále iba subjektívneho charakteru a nie sú preukázané žiadnou oficiálnou štúdiou.

Sústredenie a pozornosť
„V momente, keď sa zmení vaše vnímanie času, mení sa aj funkcia pozornosti a sústredenia,“ vysvetľuje ďalej Fachner. „Nasadíte si slúchadlá, zapnete vašu obľúbenú skladbu a počas počúvania máte možnosť vnímať určité sluchové informácie oveľa selektívnejšie - niektoré viac, než obvykle, a iné zase menej. Vo výsledku tak jednotlivé tóny, rytmy a melódie pôsobia intenzívnejšie.“
Podľa Fachnera je práve obohatená schopnosť vnímať „prestávky medzi notami“ tým, čo pod vplyvom konope robí hudbu živšou a zreteľnejšou.
Na tieto neoficiálne, subjektívne pocity používateľov konope poukazujú aj niektoré zaznamenané neurologické zmeny, ku ktorým pod vplyvom liečebného kanabisu dochádza.
V roku 2002 profesor Fachner uskutočnil vlastnú štúdiu, v ktorej skúmal zmeny v mozgu počas počúvania hudby pod vplyvom konope. Na meranie mozgovej aktivity použil EEG – elektroencefalogram, nástroj schopný detegovať aj veľmi malé zmeny v elektrickej aktivite neurónov. Fachner počas štúdie najprv zmeral mozgovú aktivitu triezvych subjektov počas chvíľ ticha aj pri počúvaní hudby a to isté zopakoval v čase, keď boli účastníci pod vplyvom konope.
Fachner sa tiež rozhodol uskutočniť experiment v pohodlnej obývacej izbe, aby nedošlo k narušeniu subjektívneho zážitku vplyvom laboratórneho prostredia a následnému skresleniu výsledkov. Po prvom počúvaní a následnej tridsaťminútovej pauze bolo účastníkom podané liečebné konope s obsahom 20% THC a celý experiment bol zopakovaný pri počúvaní rovnakých skladieb.
Vo výsledku sa ukázalo, že po aplikácii konope sa mozgová aktivita účastníkov zvýšila hlavne v oblasti pravého temporálneho a ľavého okcipitálneho laloka – oblasti mozgu zodpovedné za reguláciu sústredenia a spracovanie zvuku a informácií o okolitom priestore. „Jednou z interpretácií tohto pozorovania je, že pod vplyvom konope je možné lepšie sa sústrediť na prúd hudby, pričom nie je vyžadované toľko mentálnej energie. Počúvať je teda vo výsledku jednoduchší a oveľa oddychovejší proces.“

Zmeny vizuálnych procesov pod vplyvom konope
Zaujímavé sú aj zmeny v ľavej okcipitálnej oblasti mozgu, ktorá je normálne zodpovedná za vnímanie priestoru a spracovanie vizuálnych informácií. „Keď počúvate hudbu, vždy je prítomný zmyslovo priestorový element,“ vysvetľuje ďalej Fachner.
„Naše zmysly sa počas evolúcie vyvinuli takým spôsobom, aby sme boli schopní rozpoznať, odkiaľ a kadiaľ prichádzajú všetky okolité zvuky. Tento mechanizmus je spracovávaný súčasne pomocou zvukových aj vizuálnych okruhov mozgu.“
Zmeny v spôsobe, akým mozog spracováva vizuálne aj zvukové informácie, v určitých prípadoch vedú k pocitu premiešania či prepojenia týchto zmyslov. „Niektoré z osôb, ktoré pred počúvaním hudby užívajú liečebný kanabis, sú podľa vlastných slov schopné si hudbu lepšie predstaviť a určitým spôsobom aj sledovať,“ dodáva Fachner.
Niektoré z ďalších štúdií zo sedemdesiatych rokov minulého storočia spomínajú aj osoby pod vplyvom konope, ktoré prežívajú „pocit hlasnejších zvukov, najmä zvukov vo vyšších frekvenciách, čím sa zvyšuje aj šanca na zvukové halucinácie.“
Pamäťové funkcie
Jednou z ďalších potenciálnych a zaujímavých je podľa Fachnera hypotéza dočasných zmien v pamäti používateľov konope.
Keďže konope počas účinku narúša hlavne krátkodobú, pracovnú pamäť, dochádza k prežitku hudby, pri ktorom je používateľ vo výsledku viac prítomný v momente. „Vyprázdnením krátkodobej pamäte dochádza povedzme k ‘stlačenej‘ verzii pamäte, čo sa vo výsledku odráža v pocitoch väčšej prítomnosti a detailnejšieho rozpoznávania jednotlivých tónov hudby.“
Inak povedané, „človek vďaka narušeniu krátkodobej pamäte do istej miery stratí kontakt s minulosťou aj budúcnosťou a je tým pádom oveľa viac usadený v prítomnom momente, ktorý je vnímaný ako dlhší alebo bezčasový, oslobodený od kontinuálneho behu času,“ vyjadruje sa k problematike Frederick Melges, psychiater pôsobiaci na Stanfordovej univerzite.
Ak to teda všetko zhrnieme, počas počúvania hudby pod vplyvom konope dochádza k:
- Zmenám vnímania akustického priestoru
- Zmenám vo vnímaní časového priebehu hudby
- Odlišnej stratégii mozgu pri sústredení sa na jednotlivé tóny
- Zmenám vo vnímaní frekvencií
Budúci výskum a aplikácie
Vďaka momentálne dostupným poznatkom z Fachnerovho výskumu to vyzerá, že je liečebné konope potenciálne využiteľné aj na zlepšenie sluchových funkcií u sluchovo postihnutých. Fachner sám dúfa, že by v niektorých prípadoch mohlo dôjsť k vyladeniu vnímania zvukových frekvencií alebo lepšiemu rozpoznaniu, odkiaľ zvuk priestorovo pochádza.
„Vďaka kvalitnejšiemu vnímaniu vyšších tónov a zlepšeným schopnostiam rozpoznania akustiky sa vám dostáva viac informácií o pôvode zvukov napríklad v danej miestnosti,“ vysvetľuje svoju pointu Fachner.
Nech sú teda neuronálne okruhy zodpovedné za výnimočnosť počúvania hudby pod vplyvom konope akékoľvek, väčšina rekreačných používateľov konope aj pacientov liečiacich sa touto všestrannou bylinou sa zhoduje, že hudba a konope si navzájom jednoducho veľmi sadnú.
Zdroj: leafly.com
Autor: Adam Hoffman
Preklad: Filip Maral
Obrázky: /img/gallery-1466601100-gettyimages-185958878.jpg



