Konopné Tipy do Nového roku

09.03.2021 12 min čítania

Nový rok je tu a s ním prichádzajú ak nové výzvy a príležitosti, tak hrozby a rizika

Výskum konopy a jej vplyvu na duševné ochorenia je komplikovaný tým, že nejde len o jednu bežnú látku.
Zach Walsh trávi veľa času skúmaním súvislostí medzi konopou, duševným zdravím a závislosťou

V Kanade, kde legalizácia konopy pomaly, ale isto napreduje, rastie záujem o jej medicínske využitie, najmä v oblasti duševných ochorení. Možno aj preto, že ide o problém, ktorý postihuje každého piateho Kanaďana.

Používajú ľudia s duševným ochorením konopu na zmiernenie príznakov, alebo ju užívajú práve preto, že trpia nejakým duševným ochorením?

Realita je taká, že okrem tabaku a alkoholu je práve konopa najčastejšou psychoaktívnou látkou, ktorú používa široká verejnosť, a je nevyhnutné, že potenciálne prekrývanie konopy a duševných ochorení povedie k zvýšenému počtu otázok pre lekárov.

A predsa má väčšina ľudí podobnú skúsenosť: keď sa lekára opýtajú, či by im konopa nemohla pomôcť s ich duševným ochorením, táto otázka sa zvyčajne zametie pod stôl. Konopa nesie stigma zakázanej drogy a bude trvať dlho, kým sa jej zbaví. A preto, pokiaľ ide o konopu a liečbu duševných ochorení, existujú ľudia, ktorí túto situáciu prirovnávajú k hádanke o sliepke a vajci. Používajú ľudia s duševným ochorením konopu na zmiernenie príznakov, alebo ju užívajú práve preto, že trpia nejakým duševným ochorením?

Problémom je, že výskum v tejto oblasti je minimálny a lekári sú často bezradní, informácie sú neoficiálne a pochádzajú najmä z výpovedí chorých ľudí.

Torontský fotograf a aktivista Andy Lee používa konopu spolu s terapiou na liečbu depresie a úzkosti. K tejto kombinácii dospel po tom, čo vyskúšal antidepresíva a zistil, že mu nepomohli.

Jeho lekár mu jasne naznačil, že je proti liečbe duševných ochorení konopou, a tak sa Lee rozhodol nájsť si iného lekára, ktorý nemal problém s predpísaním. "Viem, že je to horúca téma a tabu, ale pomohlo mi to," hovorí.

liečba depresie, odrody konopy, semená konopy, blog, štúdia konopy

"Viem, že je to chúlostivá téma, ale pomohlo mi to." - Andy Lee o liečbe depresie konopou

Hoci objavil liečbu, ktorá mu pomáha, pripúšťa, že určite existujú riziká, keď sa konopa užíva v nadmernom množstve. "Je to liečivá rastlina, ale nemala by sa zneužívať a brať ako samozrejmosť," hovorí. "Je to ako s antibiotikami, čím viac si na ne telo zvykne, tým menší pozitívny vplyv prinášajú."

Claire Gabereau s tým súhlasí. Táto vancouverská kostýmová dizajnérka fajčila konopu roky. Keď jej diagnostikovali depresiu a hraničnú poruchu osobnosti, lekár ju dôrazne varoval pred užívaním konopy. Ale jej psychiater bol otvorenejší a nikdy ju za jej návyky nekritizoval. Problém nastal, keď ďalšie vyšetrenie ukázalo, že trpí poruchou spôsobenou užívaním látok. Rozhodla sa, že nezačne užívať antidepresíva a zostane triezva.

"Nepáčilo sa mi, že môj psychiater tvrdil, že 'triezvosť ti môže prospieť, tu máš kopu drog'," komentuje Gabereau.

Už sú to tri mesiace, čo Gabereau zmenila svoje návyky a jej depresia a úzkosť začali ustupovať. "Nechcem sa vrátiť k toľkému fajčeniu, pretože som rozhodne paranoidná a úzkostlivá," hovorí. "Konopa sa určite dá použiť ako nástroj a liek, ale keďže som ju príliš dlho zneužívala, stratila pre mňa svoju hodnotu a zmysel."

Nahraditeľný výskum z Izraela

Väčšina vedcov sa zhoduje, že zlúčeniny nachádzajúce sa v konope, známe ako kanabinoidy, majú jasný vplyv na ľudskú biológiu. Vo výskume úlohy, ktorú môže konopa zohrávať pri liečbe duševných ochorení, stále existuje veľa medzier. Najmä v Spojených štátoch, kde je výskum tlmený postavením konopy, ktorá je označovaná ako omamná látka triedy 1.

Shauli Lev-Ran je telavivský psychiater špecializujúci sa na závislosti. Zameriava sa na psychiatrické aspekty užívania konopy a na súvislosť medzi bolesťou, duševnými poruchami a rizikom závislosti.

Pravidelne lieči pacientov s duševnými poruchami aj poruchami spôsobenými užívaním konopy. Keď sa legislatíva a regulácia okolo konopy začala meniť v Spojených štátoch a Kanade, začal sa hlbšie venovať súvislostiam medzi duševným zdravím a konopou.

Napriek svojej odbornosti však Lev-Ran pripúšťa, že pokiaľ ide o teóriu sliepky a vajca, či už bolo skôr duševné ochorenie alebo závislosť od konopy, nedospel k definitívnemu záveru. "Je to komplikované, existuje veľa metodologických problémov, ktoré maria naše snahy získať najzmysluplnejšie výsledky na naše otázky," hovorí.

V roku 2013 Lev-Ran uskutočnil výskum prostredníctvom Centra pre závislosti a duševné zdravie (CAMH) v Toronte. Táto štúdia použila údaje zozbierané Národným inštitútom pre zneužívanie alkoholu a alkoholizmus (NIAAA) a bola prierezovou štúdiou viac ako 43 000 ľudí, čo je najväčšia epidemiologická štúdia duševných porúch a zneužívania látok. Lev-Ran zistil, že ľudia s duševnou poruchou majú viac ako sedemkrát vyššiu pravdepodobnosť, že budú každý týždeň užívať konopu, ako tí bez ochorenia.

Konkrétnejšie, štúdia skúmala rozdiely vo frekvencii a užívaní konopy medzi ľuďmi s duševnými ochoreniami a tými, ktorí ich nemali. Výskum bol založený na množstve duševných ochorení a ich typoch a intenzite konzumácie konopy. A práve Lev-Ran považuje za ťažké kvantifikovať skonzumované množstvo. Na rozdiel od alkoholu nie je dávkovanie konopy štandardizované.

"Lev-Ran zistil, že ľudia s duševnou poruchou majú viac ako sedemkrát vyššiu pravdepodobnosť, že budú každý týždeň užívať konopu, ako tí bez ochorenia."

konopa, semená, marihuana, štúdia, depresia, thc, cbd

"Môžeme hovoriť o frekvencii a môžeme hovoriť o dávkovaní, ale ani jedno nie je štandardizované," vysvetľuje. "Keď vyfajčím dva jointy denne s nízkym obsahom THC, je to jedna vec. Ale keď vyfajčím skunk alebo joint s vysokým obsahom THC a veľký joint, ktorý nie je zmiešaný s tabakom, môže sa to zdať rovnaké, ale nie je, je v tom veľký rozdiel.

Po tomto nasledovala Lev-Ranova metaanalýza tisícok existujúcich štúdií, prostredníctvom ktorej zistil, že ľudia, ktorí užívali konopu, boli náchylnejší na vznik depresie. Zároveň však zistil, že v mnohých štúdiách zahrnutých do metaanalýzy sa nezohľadnili niektoré faktory, ako napríklad výchova v detstve a rodinná anamnéza zneužívania látok.

V roku 2016 Lev-Ran uskutočnil ďalší výskum zameraný na ľudí, ktorí nikdy netrpeli depresiou, a to medzi užívateľmi konopy aj tými, ktorí konopu neužívali. Výskum ukázal, že užívatelia, ktorí nikdy netrpeli depresiou, majú väčšie riziko vzniku duševnej poruchy ako tí, ktorí konopu neužívali. Výskum tiež analyzoval údaje z Národného inštitútu pre zneužívanie alkoholu a alkoholizmus a tentoraz sa v roku 2013 zúčastnilo 34 000 jednotlivcov.

Lev-Ran zistil, že bez ohľadu na pravidelnosť (alebo nepravidelnosť) užívania konopy sa nepreukázal rozdiel medzi mierou depresie. Naopak, jednotlivci, ktorí trpeli depresiou, boli náchylnejší na užívanie konopy v porovnaní s tými bez depresie.

"Môžeme povedať, že konopa nie je veľmi škodlivá, ale ani veľmi nepomáha." - Shauli Lev-Ran

Ďalej sa Lev-Ran zaoberal tým, či konopa pomáha ľuďom s depresiou. Skúmal ľudí trpiacich depresiou, tých, ktorí užívali konopu, aj tých, ktorí ju neužívali, a zistil, že medzi týmito dvoma skupinami boli len nepatrné rozdiely. Je to záver, ktorý možno interpretovať dvoma spôsobmi.

"Môžeme povedať, že konopa nie je veľmi škodlivá, ale ani veľmi nepomáha," hovorí a poznamenáva, že tento záver je založený len na jednej štúdii. "Ale ukazuje, ako k týmto otázkam pristupujeme."

Výskum konopy a jej vplyvu na duševné ochorenia je komplikovaný tým, že nejde len o jednu bežnú látku. Existujú tisíce odrôd a každá rastlina obsahuje stovky chemických zlúčenín, ako sú kanabinoidy a terpény.

"Je to o tom, že nehovoríme o jednej konkrétnej zlúčenine," hovorí. "Takže hádzať všetkých užívateľov konopy do jedného vreca je smiešne."

Výskum duševných porúch, ako je bipolárna porucha alebo schizofrénia, je jasnejší. Konopa je spúšťačom týchto ochorení a môže viesť k ich zhoršeniu. Riziko akéhokoľvek ochorenia alebo poruchy je však kombináciou predispozícií a vystavenia rizikovým faktorom. Ľudia, ktorí majú dedičnú predispozíciu na schizofréniu a užívajú konopu, sú vystavení najmä riziku vzniku duševného ochorenia počas dospievania.

PTSD si razí cestu

Zach Walsh trávi veľa času skúmaním súvislostí medzi užívaním konopy, duševným zdravím a závislosťou. Ako docent psychológie na University of British Columbia dohliada na výskumné laboratórium, v ktorom skúma konopu na medicínske a "rekreačné" účely.

Walsh hovorí, že jediný spôsob, ako skutočne zistiť, či duševné ochorenie spôsobuje užívanie konopy, alebo naopak, je pozorovať ľudí už od raného veku. Je to preto, že väčšina ľudí začína užívať konopu približne v rovnakom čase, keď pociťujú prvé príznaky duševného ochorenia, v strednom až neskorom dospievaní.

Walsh hovorí, že najväčšie dôkazy z jeho laboratória, ktoré potvrdzujú účinnosť konopy, možno nájsť medzi pacientmi trpiacimi posttraumatickou stresovou poruchou.

"Povedzme, že ste začali fajčiť vo 14 rokoch a v 18 vám diagnostikovali depresiu. Je ťažké povedať, či ste sa cítili trochu depresívne a snažili sa bojovať proti tomu fajčením konopy," hovorí.

Lekárske štúdie môžu pomôcť odhaliť, či sa ľuďom, ktorí trpia duševným ochorením, darí lepšie, keď užívajú konopu, alebo nie. Napriek tomu sú výskumníci stále ďaleko od pochopenia všetkých súvislostí.

Walsh poukazuje na stigmatizáciu konopy, ktorá je vo väčšine krajín stále nelegálna, a na to, ako táto stigma ničí potenciálny pohľad na konopu ako na skutočný liek. Pretože je konopa označená za nelegálnu látku, je často spájaná so zločinom, nie s úľavou od príznakov choroby. A bude chvíľu trvať, kým sa to zmení.

"Myslím, že konopa by mohla byť liekom. Všetky drogy majú svoje riziká a prínosy. Ale konopa má stále stigma. Sme oveľa menej kritickí k liekom, ktoré vyrába farmaceutický priemysel."

Walsh hovorí, že najväčšie dôkazy z jeho laboratória potvrdzujúce účinnosť konopy možno nájsť medzi pacientmi trpiacimi posttraumatickou stresovou poruchou. Konkrétne ide o zníženie nočných môr. Platí to najmä pre Kanadské oddelenie pre vojnových veteránov (VAC) a Ministerstvo národnej obrany (DND), ktoré tiež nanovo posudzujú existujúci výskum o používaní konopy na lekárske účely. VAC prepláca niektorým veteránom, ktorí trpia PTSD, náklady na lekársku konopu (maximálne 3 gramy denne).

V správe pre Leafly VAC uviedol: "Keďže vieme, že je to stále len vznikajúca prax a oblasť štúdia, chceme vás uistiť, že konkrétny smer, ktorým pracujeme s DND, bude mať len najlepší vplyv na posilnenie dôkazov o pozitívnych účinkoch konopy na zdravie."

"Všetky drogy majú svoje riziká a prínosy. Ale konopa má stále stigmu. Sme oveľa menej kritickí k liekom, ktoré vyrába farmaceutický priemysel." - výskumník Zach Walsh

Walsh si myslí, že budúce štúdie sa budú viac zameriavať na úzkostné poruchy, ktoré sa často liečia liekmi, ako sú Valium a Ativan.

"Je dôležité pozrieť sa na tieto lieky, pretože majú aj vedľajšie účinky," hovorí. "Môžu viesť k tolerancii a abstinenčným príznakom."

Ak sa pacient trpiaci duševným ochorením alebo úzkosťou rozhodne liečiť konopou, Walsh zdôrazňuje dôležitosť introspekcie. Je to podobné ako pri antidepresívach, musíte nájsť správny druh a množstvo. Metóda pokus-omyl môže trvať niekoľko mesiacov, ale najlepšie výsledky možno dosiahnuť sledovaním toho, ako jednotlivé druhy a dávky účinkujú. Pacient tak lepšie zistí, čo je pre neho účinné a čo nie.

"Dospelí ľudia by mali mať na výber," pokračuje. "Aj keby boli škodlivé účinky konopy mnohonásobne väčšie ako prínosy, myslím, že dospelý človek by sa mal rozhodnúť, či sa chce liečiť konopou alebo nie."

Výsledky hovoria samy za seba

Alexandra Charendoff, obyvateľka Toronta, súhlasí, hoci ju od užívania konopy pravidelne odrádzajú. Po diagnostikovaní hraničnej poruchy osobnosti, úzkostnej poruchy a agorafóbie Charendoff zistila, že konopa je najúčinnejším spôsobom, ako zmierniť úzkosť, ktorá ju ochromovala, keď sa rozhodla vyjsť von.

"Bolo to takmer okamžité," hovorí. "Keď fajčím konopu, konečne môžem pracovať. Je to vec, ktorá mi pomohla. Keď si vezmem Ativan, chcem len ležať a spať."

Keď to navrhla svojmu lekárovi, "bolo zrejmé, že tento rozhovor už absolvoval mnohokrát," ale nebol ochotný vydať sa na cestu s konopou. Nebola príliš prekvapená. Zakaždým, keď mala epizódu a prišla na pohotovosť, lekári ju rozhodne odrádzali od užívania konopy, ale nikdy nemali žiadne údaje na podporu svojho tvrdenia. Charendoff mala pocit, že ich prístup je príliš jednostranný.

"Povedia, že to nie je dobrý nápad, ale nedajú vám priestor na diskusiu," hovorí Charendoff.

Je pravdepodobné, že akonáhle bude konopa v Kanade legalizovaná, vznikne viac výskumov a bude oveľa viac dôkazov o jej účinnosti pri liečbe duševných ochorení. Medzitým budú lekári stále môcť odkladať otázku účinnosti konopy do úzadia. Ale ak nemajú odpovede, je veľmi pravdepodobné, že pacienti ako Lee a Charendoff začnú skúmať svoje možnosti sami.

"Nemyslím si, že konopa dokáže vyliečiť moje duševné ochorenie," hovorí Charendoff. "Ale pomáha mi."

Zdroj:
Lion, Elianna. "Cannabis and Mental Health: It's Complicated." Leafly, 12 Oct. 2018