Najvýznamnejšie štúdie a udalosti zo sveta liečebného konope

Demystifikácia účinkov liečebného konope 

Príbeh azda najviac zavádzajúceho “dôkazu”, ktorý bol dlhodobo využívaný na poškodenie imidžu liečebného konope, sa začína v roku 1974, keď doktor Robert Galbraith zverejnil výsledky štúdie vykonanej na univerzite Tulane. Doktor Galbraith je dnes už v oblasti neurológie známou kontroverznou figúrou. Svoju povesť si vybudoval najmä vďaka nadšeniu pre “terapiu šokom”, počas ktorej využíval elektrické šoky na dosiahnutie stimulácie hlboko v mozgu. Pomocou tejto metódy sa Galbraith snažil napríklad konvertovať homosexuálov “späť” na heterosexuálov.  

Doktor Galbraith sa ďalej ochotne zúčastnil tajných experimentov vedených vtedajšou agentúrou CIA, počas ktorých dochádzalo k nelegálnym pokusom s halucinogénnou drogou nazývanou bulbocapnine v snahe vynájsť vysoko funkčný ‘vymývač mozgu’. V tom čase ale Galbraithova povesť zostávala nepoškvrnená. 

Keď teda krátko potom vyšli na povrch výsledky Galbraithovy štúdie o účinkoch konope, médiá sa zodpovedne chytili povinnosti a hrdo vydávali články s titulkami typu “THC zabíja mozgové bunky” alebo “Marihuana spôsobuje poškodenie mozgu”. Navyše, ako si to viete predstaviť, články boli prezentované ako faktické tvrdenia bez štipky skepticizmu. Medzitým sa výsledkov chytil aj vtedajší prezident USA Ronald Reagan a okamžite začal tvrdiť, že legalizácia konope neprichádza do úvahy ani náznakom. 

"Výsledky tohto výskumu no boli pochopiteľne hlboko chybné. Napríklad v knihe 'Smoke Signals: A Social history of Marijuana' sa touto štúdiou zaoberá autor Martin Lee a nazýva ju 'typickým vedeckým podvodom'":

“Opice s pevne pripevnenými plynovými maskami, ktorým bolo nútene podávaných priemerne 63 cigariet vysoko potentnej marihuany každých päť minút. Svete div sa - výsledkom štúdie bolo razantné poškodenie mozgu opíc. Samozrejme, že Galbraith tieto výsledky pripísal účinkom marihuany a ani ho nenapadlo spomenúť dusenie v dôsledku nedostatku kyslíka a otravu oxidom uhoľnatým.” 

Galbraithovi nálezy našťastie neboli nikdy replikované a hneď niekoľko nasledujúcich prominentných štúdií jeho výsledky zásadne vyvrátilo.  

K ďalšej zásadnej zmene narácie došlo v roku 2003, keď Národné oddelenie pre zdravie a občianske služby USA obdržalo patent na “kanabinoidy & neuroprotektanty”, založený na dôkazoch o schopnosti látok získaných z konope, ktoré môžu mozgu pomôcť naopak “...chrániť proti následkom mozgovej traumy, ako je mŕtvica, úraz, neurodegeneratívne choroby typu Alzheimerovej choroby, Parkinsona a demencie spôsobenej HIV.”” 

Indická komisia pre konopné drogy (1894) 

Počas roku 1893 bola India pod britskou vládou. Vtedajšia koloniálna vláda sa začala znepokojovať množstvom konope (v tom čase nazývaného “konopné drogy”), ktoré miestne obyvateľstvo konzumovalo na dennej báze. Bolo teda rozhodnuté, že je načase rozoslať tímy britských aj indických lekárov po celej krajine s cieľom zistiť, aký vplyv majú konopné drogy nielen na zdravie, ale aj na morálku spoločnosti.  

Výsledkom bola masívna viac než 3,000 stranová výskumná štúdia obsahujúca autentické záznamy od vyše 1,200 vtedajších “jogínov, lekárov, fakírov, vedúcich blázincov, dedinčanov užívajúcich nápoj bhang, pašerákov, armádnych dôstojníkov, dílerov konope, manažérov ganja palácov a tiež predstaviteľov duchovenstva.” Všetky zozbierané dáta v tomto súbore dát o siedmich kapitolách viedli bádateľov k dvom zásadným východiskám: “striedme užívanie konope je neškodné, skôr prospešné a jeho prohibícia by bola zásadným porušením spravodlivosti.” 

Bádatelia uzavreli štúdiu nasledovne: “Zakázať alebo aj zásadne obmedziť prístup verejnosti k natoľko užitočnej bylinke, akou je konope, by mohlo spôsobiť široké utrpenie spoločnosti a tiež jej vysoké znechutenie krokmi vlády."

Propaganda proti konope vs. “La Guardia Report” (1944) 

Obdobie dezinformácií vedené prevažne Harrym J. Anslingerom (vedúcim vtedajšieho federálneho oddelenia pre kontrolu narkotík USA) a propagandistickými filmami typu “Reefer Madness” si vyžiadalo rázne a nesúhlasné vyjadrenie starostu New Yorku Fiorella La Guardiu, ktorý poveril oddiel v tom čase prestížnych lekárov, psychiatrov, psychológov, farmakológov, chemikov a sociológov s cieľom kompletnej revízie a investigácie všetkej dostupnej vedeckej literatúry na tému účinkov konope.  

Výsledky revízie boli zverejnené pod názvom “La Guardia Report”. Štúdia si okamžite získala obrovský rešpekt na univerzitnej pôde a bola ocenená prestížnou cenou Newyorskej akadémie medicíny.  

“Finálne vyvodenie dát z La Guardia Report tvrdí, že prohibícia konope je jednoznačným a jasným zlyhaním.” 

“Marihuana, rovnako ako alkohol, nemá vplyv na trvalé zmeny v základe osobnosti,” vyvodzujú v štúdii bádatelia. “Marihuana sama o sebe nespôsobuje antisociálne správanie. Ďalej neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by pravidelné užívanie marihuany priamo viedlo k následnému užitiu opiátov. Dlhodobé užívanie konope nevedie k fyzickej, mentálnej ani morálnej degenerácii. Práve naopak, z výsledkov môžeme vyvodiť, že látky pochádzajúce z rastlín marihuany môžu v určitých prípadoch ponúkať potenciálne terapeutické výhody, ktoré si zaslúžia ďalší dôkladný prieskum.” 

Štúdia 1.: Objav molekuly THC (1964) 

V roku 1964, v momente, keď tím izraelských vedcov vedených doktorom Raphaelom Mechoulamom prvýkrát identifikoval a opísal molekulu THC ako primárnu psychoaktívnu látku obsiahnutú v rastlinách liečebného konope nedošlo iba k zásadnému posunu v pochopení účinkov marihuany, ale aj k sérii nasledujúcich uvedomení v tom, ako rozumieme fungovaniu celého ľudského tela.  

Objav THC viedol vedcov až k zásadnému objavu do vtedy neidentifikovaného telesného systému - endokanabinoidného systému - ktorý možno považovať za niečo ako regulačný operačný systém, ktorého funkciou je správna regulácia všetkých ostatných telesných systémov a udržiavanie ich vzájomnej rovnováhy.  

Ak vás funkcie a detaily týkajúce sa endokanabinoidného systému zaujímajú, môžete prejsť na jeden z minulých článkov “Endokanabinoidný systém pre začiatočníkov”. Tento objav samozrejme viedol aj k ďalším štúdiám skúmajúcim pôsobenie proti rôznym ochoreniam. 

Prvotným zámerom štúdie z roku 1974, ktorá preukázala pozitívny vplyv látok z konope na rast nádorov, bolo paradoxne dokázať, že konope poškodzuje imunitný systém. Štúdia sponzorovaná národnou agentúrou pre kontrolu drog (NIDA) a Americkou organizáciou pre výskum rakoviny prebiehala na univerzite Virginia, kde bádatelia umelo implantovali nádory do tiel pokusných myší a následne ich “po 10 po sebe idúcich dní liečili pomocou látky delta-9-THC, hneď od prvého dňa implantácie nádorov.”  

“Zámerom bolo dokázať, že THC zrýchľuje rast nádorových buniek. Opak bol no pravdou.” 

Výsledky štúdie boli následne zverejnené vo vedeckom žurnáli “The Journal of the National Cancer Institute” a názorne opisovali spôsob, akým “THC a CBN pomohlo znížiť celkovú veľkosť nádorov u myší liečených po 20 dní.” Skvelé a pokrokové výsledky, nie? 

Autori štúdie boli z výsledkov nadšení a už sa tešili, kedy rozbehnú ďalšiu nasledujúcu fázu vyšetrovania. K ich sklamaniu sa im no dostala informácia, že NIDA ukončuje všetko financovanie ďalších a nielen to - aktívne sa snaží zahmliť a potlačiť výsledky prvého výskumu. Nakoniec celá vec dopadla tak, že jediná publikácia hovoriaca o možnom spomalení rastu nádorových buniek pomocou konope bol článoček v novinách Washington Post, zverejnený 18. augusta 1974.  

Kým sa niekto z bádateľov odhodlal na túto “bohom zabudnutú” štúdiu nadviazať, uplynuli takmer neuveriteľné tri desaťročia. Úlohy sa no našťastie chopil doktor Manuel Guzman, pôsobiaci ako profesor biochémie na Univerzite Madrid. Jeho prieskum nielenže na predchádzajúcu štúdiu nadviazal, ale dokázal aj replikovať jej výsledky.  

“Vydanie žurnálu Prírodná medicína z roku 2000 obsahuje reportáž doktora Guzmana, v ktorej opisuje funkciu kanabinoidov a ich pozitívny vplyv na zmenšenie nádorov u pokusných myší. Nielen to – THC zmenšilo nádory bez poškodenia vedľajšieho zdravého tkaniva.” 

Štúdia 3.: Konope lieči nevoľnosť spôsobenú chemoterapiou (1975) 

Ďalšou z významných historických štúdií konope z minulosti je objav dnes už presláveného doktora Lestera Grinspoona, ktorý sa no najskôr opäť paradoxne snažil dokázať, že je marihuana škodlivá. Grinspoon mal konkrétne obavy o svojho blízkeho priateľa a svetoznámeho astronóma Carla Sagana, ktorý mal vo zvyku fajčiť značné množstvo konope na dennej báze.  

“Krátko po začatí svojho výskumu si ale Grinspoon uvedomil, že jeho dovtedajšie vedomosti a predpojatosť voči konope sú iba výsledkom dlhodobej vládnej propagandy. Svoje uvedomenie zhŕňa v bestselleri Marihuana Reconsidered (1971).” 

Odvtedy, čo Grinspoon “prezrel”, už konope obhajoval a stal sa z neho jeden z najsilnejších celosvetových hlasov a zástancov tejto bylinky. Grinspoon mal dokonca aj česť pozorovať liečebné efekty konope na svojom vlastnom synovi, ktorému bola vo veku 15 rokov diagnostikovaná leukémia. Tento príbeh ostatne podrobne opisuje vo svojej osobnej eseji rozprávajúcej o jeho celoživotnej skúsenosti s touto rastlinou:  

“Normálny deň po chemoterapii vyzeral asi tak, že sme hneď po odchode z nemocnice dúfali, že to Danny stihne domov včas skôr, než sa klasicky pozvracia. Doma sme mu boli nútení k posteli vždy povinne pripraviť vedro na zvratky. Jedného dňa som no Dannymu povedal, nech si dá pred terapiou pár ťahov z mojej zásoby. Na ceste domov sa Danny otočil na mamu a vraví ‘Mami, nechceš zastaviť pri tom bufete v Brooklinu? Majú tam ten dobrý sandwich...’ Ja som len sedel a hovoril som si ‘Wow’.” 

"Doktor Grinspoon nakoniec v roku 1975 presvedčil vedúceho detskej nemocnice v Bostone na vykonanie štúdie konope na onkologickom oddelení. Toho roku bola prvýkrát preukázaná efektivita konopného THC v prípade pomoci proti nevoľnostiam a zvracaniu spôsobeným chemoterapiou."

Štúdia 3.: Konope pomáha proti AIDS bez vedľajších účinkov (1997) 

Ako hovorí sám Tashkin “...výsledky tejto štúdie išli proti všetkým našim očakávaniam. Naša hypotéza spočívala v tom, že medzi fajčením konope a výskytom rakoviny pľúc existuje pozitívna korelácia a ďalej, že vyššia spotreba konope vedie priamou úmerou k vyššej frekvencii výskytu rakoviny pľúc.”  

Vďaka dlhoročnému snaženiu doktora Tashkina teda nielenže vyšlo najavo, že fajčenie konope rakovinu pľúc napriek logickým predpokladom nespôsobuje, ale zároveň nasvedčuje tomu, že má dosť možno významné medicínske vlastnosti.  

Štúdia 5.: Konope znižuje počet predávkovaní liekmi proti bolesti 

Opiátová kríza sužuje najmä Spojené štáty, kde užívanie liekov proti bolesti patrí medzi najčastejšie príčiny smrti predávkovaním. Čo sa týka naratívov médií, väčšinou začujete buď to, že užívanie konope je vstupnou bránou k užívaniu opiátov, alebo naopak, že sa marihuana dá využiť ako doplnok alebo náhrada liekov proti bolesti.  

Ak sa chcete o využití medicínskeho konope proti bolestiam alebo ako nahradení opiátov, liekov proti bolesti, môžete prejsť na články:  

Sisley sa našťastie len tak nevzdala a vo svojej snahe pokračuje ako členka Multidisciplinárnej asociácie pre výskum psychedelík (MAPS). Do hĺbky na tému liečebnej marihuany a posttraumatickej stresovej poruchy môžete ísť v článku “Konope a liečba PTSD: Posttraumatické stresové poruchy”.  

Štúdia 7.: Konope proti záchvatom, epilepsii (prebiehajúca) 

Zlomový moment v liečbe konopou a jeho užití proti epileptickým záchvatom nastal vtedy, keď bol malej Šarlote prvýkrát naordinovaný olej s vysokým obsahom